Slová na náhrobku vystihujúce zmysel života

26.10.2010 o 10:41 (upravené 26.10.2010 o 12:16) | Karma článku: 15.21 | Prečítané  2814-krát

Volal som ho strýko Jožko, hoci bol skôr strýkom môjho otca. Bol starým mládencom, promovaným inžinierom, vášnivým včelárom, presvedčeným ľavičiarom a neskôr som zistil, že aj fanúšikom filozofie. Tak trocha bol aj muž s nepokojným duchom v tele, s množstvom nápadov a plánov, ktoré v podstate nikdy neuskutočnil.

Zo širokej rodiny si často vyberal moju spoločnosť. Chcel, aby som pokračoval v jeho opatrovaní včiel, čo som mu však pravdupovediac nikdy neplánoval splniť, pretože ich žihadiel som sa bál ako čert svätenej vody. Aj napriek tomu som mu však už od chlapčenských liet často robil spoločnosť, pretože som ho nedokázal nikdy odmietnuť, tak ako to robili iní chlapčenskí a mužskí členovia rodiny.

Vlastnil bielu Škodu 100 na ktorej sme podnikali cesty za jeho milovanými včelími rodinami. Roboty bolo vždy dosť. Pred zimou ich bolo potrebné pozatvárať do úľov a potom niekoľkokrát v tichom zimnom lese načúvať ich bzukotu, ktorý bol stále dôkazom ich života v čase vlády zimnej kráľovnej. Po dlhej zime ich bolo potrebné zase posilniť a ošetriť, pripraviť ich tak na prácu, ktorá prinášala sladké zlato v podobe medu. S príchodom jarných slnečných lúčov a s rozkvetom prvých kvetín prišla najťažšia včelárska práca. Vtedy ma navliekol do včelárskeho mundúru s helmou a ja som sa cítil ako rytier v zbroji. On sa však iba tak holými rukami, chránený iba oparom dymu, púšťal do boja s nahnevanými včielkami, oberajúc ich o plásty plné agátového medu. Voči žihadlám včiel bol už skoro imúnny, len keď bolo už žihadiel o trochu viac, na jeho tvári bolo badať mierny opuch.

Často ma aj napriek obavám mojej matky bral na potulky po Slovensku, ktoré väčšinou tiež súviseli s jeho úžitkovým spoločenským hmyzom. Raz sme sa napríklad vydali za včelími kráľovnami, ktoré mali obnoviť jeho včelie rodiny. Mne asi ako 12 ročnému zveril navigáciu a vôbec mu neprekážalo, že kvôli môjmu nedôslednému sledovaniu autoatlasu sme poblúdili a urobili sme hádam aj dve stovky kilometrov navyše. Vtedy si zachoval stoický kľud ako obecný lekár z veselohry Vesničko má středisková, kochal sa krajinou a ešte mi do rúk zveril aj tankovanie jeho Škodovečky, keďže nadbytočné kilometre sa prejavili aj na vyprázdnení nádrže. Cieľ sme však splnili a domov sme po dlhej ceste priniesli niekoľko včelích kráľovien s malou kobaltovo-modrou značkou za hlavičkou, ukrytých v malých drevených klietkach.

Vždy ma zásoboval množstvom už ním prečítaných novín a časopisov. Pri každej návšteve ma obdaroval nejakou knižkou. Koncom 80. rokov minulého storočia hlavne z oblasti výpočtovej techniky, aj napriek tomu, že skutočný počítač som videl možno len na školskej exkurzii v nejakom závode. V malej garzónke mu spoločnosť robila celkom slušná knižnica, ktorej sa v čase môjho gymnaziálneho štúdia celej vzdal v môj prospech. Až vtedy som zistil, že jeho záľubou bola aj filozofia, keďže veľkú väčšinu kníh obsahovali múdrosti svetových filozofov.

Vždy niečím prekvapoval. Niekedy sa neobjavil celé mesiace, vtedy si užíval svoje staromládenectvo, potom však ako Don Quijote de la Mancha dorazil s veľkolepými plánmi. Po páde komunizmu, aj napriek svojmu ľavičiarstvu, skoro každý mesiac plánoval podnikať s niečím iným. Raz videl zdroj bohatstva v mede, raz v krčme a potom načrtol pár technických zlepšovákov. Jeho nápady však s jeho zvyšujúcim sa vekom boli čoraz častejšie mimo realitu a ostávali len nesplnenými zámermi starnúceho muža a popravde nikdy nedokázali presvedčiť nikoho z rodiny, aby ich zafinancoval.

Potom prirodzene zostarol a ja som doštudoval. On chorľavel, ja som sa usadil a založil si rodinu. Naše cesty sa prirodzene rozišli, on predal svoje včelstvo a potom ma zastihla správa o jeho smrti. Normálny kolobeh života.

Túto spomienku na strýka vyvolala v tomto preddušičkovom čase jedna skutočnosť. Na jeho hrobe bol osadený náhrobný kameň, ktorý mal vraj pripravený už počas svojho života a na ňom iba jeho meno a epitaf:

„NEOPAKOVATEĽNO - NEOBÍDITEĽNÁ SKUTOČNOSŤ".

Strýko Jožko v sebe proste nezaprel filozofa.

 

 

Hlavné správy

Z DOMOVA

Fico je v Rusku mediálna hviezda, môže vetovať sankcie

Fico sa stal po Bruseli obľúbencom ruských médií, Kiska vyzýva na jednotný postoj štátov Únie.

ZAHRANIČIE

Putin pritvrdil a straší jadrom, Novoruskom aj fašistami

Ruský prezident chváli rebelov chváli za vojnu a pripomína jadro.

KOMENTARE.SME.SK

Spýtajme sa Fica, komu najviac škodia sankcie. Menovite

Politici sa vo svojich vyhláseniach opakovane oháňajú záujmom.


Už ste čítali?