O zatmení, koreňoch a výhonkoch

Autor: Jozef Kuric | 7.1.2011 o 11:23 | Karma článku: 7,97 | Prečítané:  1558x

Už tu trvalo nebývam, len z času na čas navštevujem tieto miesta. Nazývam ich rodiskom, chodím sa sem dotýkať pokrvných koreňov, konárov a pomaly aj nových výhonkov. Je to „krajina nekrajina" môjho detstva, krajina drevených koňov, rozľahlých prérií, vojnových ťažení a prvých lások. Dnes je tu už skoro všetko iné, všetko je akési menšie, vzdialenosti sú akési dlhšie, dni sú akési kratšie a známych tvári je akosi pomenej. Veľa sa zmenilo vo svete, mení sa moja „krajina nekrajina" a mením sa aj ja.

Zastavujem sa na mieste, kde ešte prednedávnom rástlo tisíce malých sĺnk, ktoré ako satelity smerovali k svojmu slnečnému božstvu.

slnecnice.jpg

Bol horúci júlový deň, keď som bol na týchto miestach. V tom sparnom letnom dni, aj on bol ešte živím, aj keď slabnúcim koreňom. Určite by mi to dosvedčili aj tie slnečnice, ale teraz je tu len tajga pokrytá snehom, ticho, chlad a mráz, ktorý zabodáva svoje ostne pod nechty.

krajina.jpg

Dnes je všetko inak. Kráčam touto krajinou, na vŕšok krížov, vo vrecku sviečka, ktorá bude v tomto mraze malým teplým svetielkom spomienok. Všetko je úplne inak a aj to Slnko sa dnes tvári akosi divne. Dopadá na neho chmára, deň sa začína ako dlhé svitanie, všade vládne studené svetlo a mrazivé ticho. Pozerám do svetelného kotúča a v pamäti sa mi vynára správa o zatmení. Žmúrim, nútim oči hľadieť priamo do studeného oslepujúceho svetla a až tak zbadám Slnko v tieni Luny.

zatmenie1.jpg

Nevydržím však dlho, klopím zrak a na bielom snehu sa mi ešte dlho potom premietajú tmavé škvrny. Neskôr sa stratia a ja v snehu badám stopy.

stopa.jpg

Zastavím sa, stopy v snehu ma vždy fascinovali. Vždy boli pre mňa dôkazom pohybu, rozmanitosti a symbolom života, aj keď dnes je všetko úplne inak, ako v tom horúcom lete, keď dozrievalo obilie a broskyne. Polia a stromy sú prázdne, vtáctvo stíchlo, Slnko je v tieni a nechcené plody jesene požiera mráz.

sipky.jpg

No stopy v snehu sú aj svedkom nových príchodov a preto, keď sa Slnko vymaní z tieňa Luny, opúšťam vŕšok krížov, pri plamienku sviečky zanechám svoje korene a ponáhľam sa pohladiť nový pokrvný výhonok, ktorý sa zrodil s prvým minuloročným snehom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

S kým sa križuje Robert Kaliňák?

Všade inde by už demisia ministra vnútra bola aj zabudnutá a nástupca dávno v úrade.


Už ste čítali?