Už ma netráp. Odíď!

Autor: Jozef Kuric | 17.2.2011 o 12:15 | Karma článku: 10,60 | Prečítané:  2181x

Poviem ti, že už ťa mám naozaj dosť. Nehovorím, že v tvojej spoločnosti mi nebolo príjemne, skôr naopak. Vždy som sa na tvoj príchod tešil a zastával som ťa aj pred tvojimi odporcami, tvrdiac, že tvojej kráse sa nič nevyrovná, a že si tak isto dokonalá a krásna, ako tvoje sokyne. Hneval som sa na teba len vtedy, keď si sa v čase Vianoc omeškala, a tvoje miesto pri štedrovečernom stole tak zostalo prázdne.

Priznávam, milujem tvoje vášnivé studené bozky, ktoré rozpaľujú pery a líca. Pripomínajú mi také štipľavé pusinky, ktoré som dostával ako dieťa na bucľaté líčka. Nevadí mi tvoj chladný dotyk, ani tvoj mrazivý dych na zátylku. Vždy si na to po čase zvyknem, a potom sa spolu zabávame a bláznime. Ja sa váľam po tvojom chladnom snehobielom tele, masírujem ti stuhnutý chrbát a do tvojej pokožky tvorím vlastným telom obrazce anjelov. Potom sa znova rozjašíme, tvoje dotyky aj napriek mnohým vrstvám šatstva šteklia a ja ti na oplátku kazím tvoj biely make-up. Ty mi to potom vždy vraciaš spŕškou snehových gúľ, a keď ma trafíš do oka, otočím sa ti chrbtom a nachvíľu sa akože urazím. Vtedy sa mi vždy zaliečaš a len pre mňa urobíš pár skutočných kúziel. Najskôr vykonáš pár zázrakov s vodou a potom namiesto mydlových dúhových bublín vyfukuješ ľadové kryštáliky a mrazivý srieň. A ja naozaj s úžasom obdivujem tú tvoju schopnosť čarovať a kúzliť.

A obdivujem na tebe aj to, ako nútiš ľudí k objatiam a oni sa potom naozaj túlia jeden k druhému a vymieňajú si ľudské teplo, ako filatelisti zúbkované známky. Ako ženieš ľudí k rodinným krbom a k teplu domova a stmeľuješ tak rodiny. Aj ja sa po čase strávenom s tebou na mrazivom vzduchu, vždy teším do svojho pelíška, kde potom opatrne sŕkam horúci šípkový čaj, ktorý mi poslala na jeseň tvoja sestra. Vždy sa pri tom zabalím do huňatej deky a siaham po knižných výlučkoch zasnených básnikov a prozaikov. Čas v tvojej prítomnosti je tak pre mňa aj akýmsi duchovným obrodením a kultúrnou renesanciou.

Ale tento rok si naozaj iná. Už ťa mám naozaj dosť. Si nejaká nepríjemná, neústupčivá a tvrdohlavá. Po tvojom príchode som si myslel, že tu pobudneš len pár dní, potešíš mňa a deti, znova si len tak zašpásujeme a potom odídeš, len tak bez rozlúčenia. Ale ty nie. Ty sa držíš ako prisatý ľadový kliešť a vysávaš zo mňa posledné zásoby energie a vitamínov. Spôsobuješ mi muky a ja už prepadám depresiám a smútku. Nevidíš, že som smutný? Teší ťa to? Kým iné ženy znesú maximálne chlapa so slzami v očiach, tebe sa nebridí ani pohľad na muža sopľavého. Mám pocit, že ťa to dokonca vzrušuje. A k tomu si tento rok strašne vrtošivá a ješitná. Spôsobuješ vrásky na tvárach vodičov a rodičov. Tvoja nekonečná prítomnosť je záťažou aj na moju peňaženku, už ma to naozaj vyčerpáva fyzicky, duševne aj finančne.

A preto ťa prosím, odíď nateraz z môjho života a vráť sa niekde za polárny kruh do ríše ľadových medveďov. Dopraj mi už konečne trocha tepla a hrejivých lúčov slnka, vpusť do môjho života svetlo, a keď sa mi za tebou zacnie, dám ti vedieť, veď tvoje číslo mám v zozname.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?