Od skútrov k svastike (história jednej subkultúry)

Autor: Jozef Kuric | 9.3.2011 o 20:40 | (upravené 31.1.2014 o 15:04) Karma článku: 13,23 | Prečítané:  5311x

Sociálne a kultúrne rozvrstvená spoločnosť poskytuje veľa možností aj na vznik subkultúr. Subkultúry sa často rodia vo svete mladých, pričom často slúžia ako most prechodu z detstva do dospelosti. Poskytujú možnosť inakosti, navodzujú pocit silnej konformity a napĺňajú túžbu niečo znamenať a niekam patriť, byť prosto „in".

Mládež prostredníctvom vlastnej subkultúry demonštruje svoju príslušnosť úpravou zovňajšku, zvláštnym jazykom, preferovanou hudbou a symbolikou. Pričom niektoré mládežnícke subkultúry sa môžu pretransformovať až na celosvetové hnutia. (Matoušek - Kroftová, 1998)

Takou mládežníckou subkultúrou je aj hnutie skinheads. Často je táto subkultúra spájaná s extrémistickými prejavmi a neonacizmom, aj keď takéto konštatovanie je veľmi neobjektívne, pretože v skutočnosti ide o veľmi členenú subkultúru, ktorej rasistická forma je len jedna z jej verzií. Keďže na Slovensku sa rasistická forma už od 90. rokov 20. storočia zviditeľňuje najviac, slovenská verejnosť je konfrontovaná iba s ultrapravicovými skinheadmi. V skutočnosti je však hnutie omnoho pestrejšie a pôvodné korene extrémistickej formy vedú až k nenásilným alebo nerasistickým základom.

Historický vývoj subkultúry

Mods

Skinheadská subkultúra má svoje korene v 60. rokoch 20. storočia na Britských ostrovoch. Za predchodcov skinheadov sú považovaní tzv. Mods. Pôvod označenia súvisí s pomenovaním „modernista, modernisti". Mods pochádzali z nižších sociálnych vrstiev, často z rasovo zmiešaného prostredia. Tvorili akýsi protiklad subkultúram rockerov, ktorí uprednostňovali dlhé vlasy, kožené bundy, šatky a motocykle. Keďže Mods sa štylizovali ako protipól rockerov, pre ich imidž bol typický krátky vlasový zostrih, saká, kravaty a skútre (Lambretta alebo Vespa).

mods-2.jpg

Stretávali sa v kluboch a ideologicky sa orientovali na svoje robotnícke korene. Neskôr sa dostali do tieňa populárneho hnutie hippies a vyzeralo to tak, že Mods sa z britských štvrtí vytratia. Pravoverní členovia tejto subkultúry sa však s daným vývojom nechceli zmieriť. Hnutie ešte viac zvýraznilo svoj robotnícky imidž, saká začali ustupovať košeliam alebo polokošeliam. Výzor dotvárali ťažké pracovné topánky a krátke vlasy. Začali si hovoriť „Hard Mods" alebo „Gang Mods".

Rude Boys

Prerod do novej formy by nebol asi kompletný bez vplyvu prisťahovalcov z Jamajky, ktorí prinášajú do Anglicka novú hudbu reggae a ska. Mladí prisťahovalci z britských území v karibskej oblasti vytvárali vlastné gangy tzv. Rude Boys" (drsní, rozbúrení chlapci). Vyznačovali sa úctou k autoritám a vlastným slangom, čo oslovilo práve Hard Mods. Došlo tak k fúzii a v podstate tak vznikli prvotní Skinheadi. Stretávali sa v tančiarniach, do svojich radov priberali černošskú, belošskú, ale aj pôvodom indickú britskú mládež.

rudeboys.jpg

Spočiatku nemali žiadnu politickú ideológiu, ich záujem sa obmedzoval iba na futbal, hudbu a tanec. Považovali sa však za lokálpatriotov, boli hrdí na svoj robotnícky pôvod, a napriek svojej proklamovanej apolitickosti sa začali orientovať mierne doľava. Neskôr sa však ich futbalové fandenie menilo na chuligánstvo, ktoré sa z futbalových štadiónov prenášalo aj do ulíc. Začali sa tak objavovať aj útoky namierené proti študentom (jeden z prejavov vyjadrenia postoja antiintelektualizmu), ďalej proti homosexuálom a proti Pakistáncom (odlišné náboženstvo s hodnotami). Stále sa však nedalo celkom hovoriť o rasizme a extrémizme, išlo skôr o prejav sociálnych konfliktov.

Vznik pravicovo-extrémistických Skinheadov

K výraznej radikalizácii hnutia dochádza koncom 70. rokov 20. storočia. Hlavnou príčinou bola kríza v britskom hospodárstve a s ňou súvisiaca rastúca nezamestnanosť. Na povrch vychádzalo množstvo sociálnych problémov v robotníckych predmestiach britských miest. Bez práce bolo v tom čas množstvo mladých ľudí, a v skinhedskom hnutí sa začala určitá členská základňa presúvať ku krajnému pravému pólu politického spektra.

nazi.jpg

Hlavnou postavou tohto procesu sa stal Ian Stuart Donaldson, pôvodne člen punkrockovej skupiny Skrewdriver, ktorá začala šíriť vo svojich textoch pravicovú filozofiu a násilie. V roku 1981 vzniká pod jeho vedením politická skupina „Blood and Honour", ktorá mala kontakty s britskou neofašistickou stranou - British National Front. A keďže aj kontinentálna Európa sa nachádzala v podobných problémoch, začali pobočky Blood and Honour vznikať po celej západnej Európe.

Toto hnutie začala sprevádzať aj celá hudobná scéna tzv. „White Power Music". V textoch sa vyzývalo k ochrane „bielej rasy" pred nepriateľmi, ktorí ju chcú zničiť (sionisti, komunisti, černosi a všetky "nebiele" rasy), pričom nepriateľ bol špecifikovaný na podmienky danej krajiny. Texty boli brutálne a obsahovali výzvy aj na fyzickú likvidáciu nepriateľa.

Násilie hlásané v textoch sa prenieslo aj do mestských štvrtí. Hnutie sa zameralo na boj proti údajným sociálnym a kultúrnym nepriateľom, ktorých videlo v prisťahovalcoch a v iných rasách. Násilne sa však správali aj k prívržencom hnutia hippies a punk, útočili aj na homosexuálov a ľavicových študentov. Podľa pravicových skinheadov všetci prisťahovalci predstavovali konkurenciu na pracovnom trhu, rozvracali tradičný poriadok, a preto bolo potrebné proti ľuďom inej rasy bojovať. Vznikol tak fenomén pravicového extrémizmu reprezentovaný jednou konkrétnou subkultúrou, ktorá z problémov celej spoločnosti obviňovala demokratickú slabosť štátu a toleranciu k menšinám. Na rozdiel od väčšiny kultúrnych alternatív, však práve pravicoví skinheadi chápu štát ako jedinú formu organizácie spoločnosti, pričom ideálom je „čistý" národný štát organizovaný podľa fašistického vzoru. Aj preto sú tieto skupiny napojené na neofašistické a neonacistické organizácie.

Takto vzniklo spoločensky nebezpečné hnutie, ktoré je v jednotlivých krajinách viac, alebo menej tolerované. Pochybovať však o tom, že ide o nebezpečný jav, je neprijateľné. Svoju nebezpečnosť niektorí členovia dokazujú práve útokmi na jednotlivcov alebo celé skupiny. Paradoxne je toto extrémistické hnutie populárne aj vo východnej Európe a v súčasnosti sa objavuje aj u národov, ktoré neonacistické európske skinheadské organizácie považujú za svojich nepriateľov.

skinheads_in_mongolia_640_06.jpg

Možno aj preto na príklade ruských skinheadov František Šebej tvrdí, že príbeh skínov „nie je príbehom extrémistickej politickej ideológie, ktorej dôsledkom i nástrojom sú násilné skutky jej stúpencov, ale príbehom násilných sociopatov, ktorí by nimi boli i bez ideológie a ktorých pritiahla ideológia legitimizujúca ich patologické nutkanie páchať násilie. Nacistickí skíni sú narkomani násilia". (Časopis .týždeň 49/2007)

Nie celé hnutie však dostalo rasistický a xenofóbny charakter. Niektorí nesúhlasili s týmto smerovaním a tak došlo k ďalšiemu štiepeniu. Vytvárali sa nové organizácie, buď bojujúce proti rasizmu, alebo snažiace sa zostať na platforme, ktorú malo hnutie na začiatku.

Návrat k tradícií

Od okamihu vzniku rasistických skinheads (niekedy označovaných ako „boneheads"- kostené hlavy, tupci) sa zbytok subkultúry snaží s týmto nechceným dedičstvom vyrovnať. Prvotnou reakciou bolo odmietnutie rasizmu a návrat k pôvodnej skinheadskej tradícii, teda ku koncertom, futbalu, pitiu piva a k nezáujmu o politiku. Aby sa takýto skinheadi odlíšili od rasistických skinheads, označujú sa za nerasistických a apolitických.

Skinheadi proti rasovým predsudkom (SHARP)

Je naozaj skutočnosťou, že nie každý skinhead je neonacista, alebo človek s extrémistickými politickými názormi. Hneď po rozštiepení hnutia začiatkom 80. rokov 20. storočia, si nerasistickí skniheadi uvedomili, že len obyčajné prehlásenia o apolitickosti nebudú stačiť.

sharp_large.jpg

Preto už v roku 1987 vznikol v New Yorku skinheadský gang nazvaný SHARP - Skinheads Against Racial Prejudice (Skinheadi proti rasovým predsudkom). Táto myšlienka vznikla v USA a neskôr sa rozšírila aj do Európy. SHARP sa stalo prvým jasne čitateľným hnutím s výrazným antifašistickým postojom. Stalo sa definovanou protiváhou neonacistickým skupinám skinheads.

Red and Anarchist Skinheads (RASH)

Aby bol výpočet skinheadských frakcií kompletný treba ešte spomenúť tých, ktorí chceli zostať pravými skinheadmi a zároveň vyjadriť aj svoje politické názory. Tak vzniklo hnutie RASH - Red and Anarchist Skinheads. Sympatizanti RASH sa vrátili k robotníckym koreňom a nadviazali tak na odkaz bývalých sociálnych protestov. Takýto skinhead sa považuje za obrancu robotníckych práv a stavia sa do pozície bojovníka proti kapitalizmu i fašizmu.

rash.jpg

Historický vývoj hnutia je teda natoľko košatý, že ani odborníci na danú problematiku sa pri charakteristike nie celkom zhodujú. A ani tento náčrt nie je úplne kompletný, pretože v skutočnosti celá táto subkultúra má ešte pestrejší historický vývoj. Tak na záver ešte raz malá chronológia:

Mods (1962-1967)
Hard Mods
Skinheads (1967-1971)
Suedeheads (1970-1973)
Smoothies (1971-1974)
Bootboys (1972-1977)
Návrat Skinheads (1977 až dodnes)
Tradicionáli (Trojans) (1978 až dodnes)
Oi! Skins (1980 až dodnes)
Boneheads (1978 až dodnes)
S.H.A.R.P. (1986 až dodnes)
Redskins / R.A.S.H. (1978 až dodnes)
Skunks (1978 až dodnes)

 

 

 

Zdroje:
Literatúra:


DŽAMBAZOVIČ, R. a kol. 1999. Súčasné subkultúry mládeže. Bratislava: Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, 1999. 69 s. ISBN 80-85447-08-8

CHMELÍK, J. 1999. Symbolika v extrémistických hnutích, Brno. 2005

JAZUDEK, R. 1999. In: Kultúra a multikultúrna výchova: Culture and multicultural
educations , Bratislava : IRIS, 1999. 347 s. ISBN 80-88778-81-6

MATOUŠEK, O. - KROFTOVÁ, A. 1998. Mládež a delikvence. Praha: Portál, 1998. 335 s. 80-7178-771-X

MILO, D. 2004. Rasistický extrémizmus v Slovenskej republike. Bratislava: Ľudia proti rasizmu, 2004. 120 s. ISBN 80-89149-03-0

http://ray.streetpunk.cz

Filmové zdroje:

Skinhead Attitude - Dokumentárny film Daniela Schweizera (2003)
Romper Stomper - Film Geoffreyho Wrighta o austrálskych nazi-skinheadoch (1992)
This is England - Film o skinheadoch na konci 80. rokoch 20. storočia v Anglicku po skončení vojny o Falklandy
Kult hákového kríža - Film o skinheadoch

Foto v článku: zdroj internet

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?