Nickyho rodina sa rozrastá

Autor: Jozef Kuric | 25.6.2011 o 12:04 | Karma článku: 10,70 | Prečítané:  2294x

Nickyho rodina je už v poradí tretím filmom z dielne slovenského režiséra Mateja Mináča, ktorý je venovaný záslužnému činu sira Nicholasa G. Wintona. Aj napriek tomu, že divák pozná dva predchádzajúce filmy (Všichni moji blízcí, Sila ľudskosti), nemá po zhliadnutí toho tretieho pocit, že už všetko videl a počul. Film Nickyho rodina sa podľa tvorcov nakrúcal šesť rokov, pričom autori natočili 450 hodín filmového materiálu, ktorý potom následne 4 tisíc hodín strihali v strižni. Na samotnom filme túto obrovskú prácu aj badať, a to nie len tým, že autori venovali veľký priestor pamätníkom (zachráneným deťom a samotnému Wintonovi), ale aj tým, že divák má možnosť zhliadnuť aj množstvo obrazov z ich kamery na cestách. Vo filme sa tak objavia zábery zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Kanady, USA, Kambodže či Izraela.

Samotný film je tak veľkým prínosom k objasňovaniu historických súvislostí, čo prospeje hlavne mladším divákom, alebo tým, ktorí sa až tak neorientujú v európskej histórii prvej polovice 20. storočia. Mimochodom táto vlastnosť filmu ho predurčuje k tomu, aby sa čo najskôr dostal aj do škôl a možno by mohol ašpirovať aj na titul „veľmi potrebná vyučovacia pomôcka". Autorom sa skutočne na relatívne malom priestore podarilo zachytiť atmosféru predvojnovej Európy a aj samotnú nezmyselnosť nacizmu a vojny. K tomuto faktu prispeli aj historické filmové a archívne materiály, niektoré známe, a niektoré aj menej známej povahy. Niektoré boli dokonca dlho neznáme aj pre samotných autorov filmu.

WINTON1.jpg

Pán Mináč (režisér) v diskusii po premietaní filmu divákom prezradil, ako sa autori dostali k filmovému materiálu, ktorý dokumentoval samotný vlakový transport detí do Veľkej Británie a zachytával aj samotného Nicholasa Wintona s malým chlapcom na rukách. O predmetných filmových záberoch bol vraj Mináč informovaný samotným Wintonom, ktorý si spomenul, že pri jednom z transportov boli prítomní aj americkí filmári, ktorí zbierali materiál do amerických filmových týždenníkov. Mináč sa tejto stopy chytil a vydal sa do Washingtonu, kde po ôsmich dňoch sledovania dobových dokumentárnych filmov zahliadol na obrazovke Wintonovu tvár. Paradoxné je, že kvôli neskorším vojnovým udalostiam sa tieto obrázky nedostali ani do jedného amerického filmového týždenníka. Mináč ich našiel v ešte nespracovanej podobe, a tak mali svoju premiéru práve vo filme slovenských filmárov.

Divák má aj vďaka takýmto momentom pocit, že autori vykonali naozaj úžasnú prácu, pretože len samotné historické bádanie si vyžadovalo množstvo času a úsilia. Len autorské duo (Matej Mináč, Patrik Pašš) sa tejto téme venuje už 12 rokov. Je to naozaj dlhý čas, keď si uvedomíme, že celá Wintonova záchranná akcia trvala len pár mesiacov. Táto téma je však nevyčerpateľná studnica, pretože celý príbeh sira Wintona je aj podľa autorov stále zastretý mnohými tajomstvami, a to autori a diváci poznajú asi len tretinu osudov zo 669 zachránených detí.

Aký mám však pocit zo samotného filmu?

Je to naozaj veľmi sugestívny film a úplne bez hanby sa priznám, že som celý čas bojoval s obrovským „knedlíkom" v krku a so slzami na krajíčku. Aj preto spätne ľutujem, že som odmietol ponúknutú vreckovku od kamaráta, ktorý ma na túto premiéru pozval (za čo mu aj touto cestou ďakujem) a musel som si tak vystačiť s rukávmi na košeli.

Matej Mináč sa niekoľkokrát pred premietaním filmu priznal, že filmárom sa stal preto, že chcel točiť komédie, zatiaľ sa mu však podľa jeho slov darí vytvárať len smutné filmy. Tento posledný, aj napriek tomu, že sa venuje smutným udalostiam, dáva divákom možnosť sa aj z chuti zasmiať. Nie však tak, že sa človek rozrehoce na celé kino, ale len tak ľahko pousmiať sa nad silou ľudského ducha. Divák má tak možnosť pousmiať sa na prejavoch šťastia, ktoré pomáhajú prežiť to obrovské nešťastie. Úsmevnými sú spomienky zachránených na to, ako sa niektorí tešili na výlet do Anglicka, ako cestovali prvýkrát obrovskou loďou, ako zažili prvé lásky, ako prvýkrát v živote jedli „fish and chips", ako dostali prvú pusu, a ako sa dalo tešiť aj na bombardovanie, pretože vtedy sa naskytla možnosť túliť sa v úkryte ku krásnej dievčine. Úsmev niekoľkokrát vyčaruje aj samotný Winton, ktorý aj napriek vysokému veku srší typickým anglickým humorom, stále šoféruje, dokonca sa vo filme priznáva, že niekedy porušuje dopravné predpisy, plánujúc tak svoje zatknutie, aby tak upozornil na správanie sa modernej spoločnosti k starým ľuďom. Práve týmito filmovými momentmi sa divákovi darí nachvíľu zatlačiť slzy späť do slzných kanálikov, preglgnúť „knedlík" v krku, a tak si aspoň na pár sekúnd oddýchnuť od úzkosti, ktorú navodia ďalšie, emočne silnejšie scény.

Nickysfamily.jpg

Možno je film na niektorých miestach trocha patetický, ale pri takejto téme to mňa osobne nevyrušuje. Veď hrdinstvo, odvaha, obeta a sila rodiny, sú naozaj hodnoty, ktoré si pátos zaslúžia. Napriek tomu som pred zhliadnutím filmu mal menšie obavy z hraných rekonštrukcií vo filme. Nakoniec som však bol aj s touto rovinou filmu spokojný, pretože boli vhodnou epizódnou ilustráciou týchto udalostí. Sira Wintona stvárnil Michal Slaný a v podstate tvárou filmu (a aj filmového plagátu) sa stala Klára Issová. Herečka Issová hrá matku nútenú sa rozlúčiť až s dvoma dcérami. Mimochodom najsilnejšou scénou filmu vôbec, je práve dramatická rekonštrukcia tejto rozlúčky, ktorú najskôr opíšu zachránené sestry a potom autori prostredníctvom hranej scény.

Nickyho-rodina.jpg

Záver filmu je potom už skôr o odkaze a celosvetovej inšpirácii samotným Wintonom. Je o šírení a konaní dobra, o solidarite a altruizme. Možno to vyznieva ako naivný sen, ale zdá sa, že nie neuskutočniteľný, pretože Wintonova rodina sa podľa všetkého stále rozrastá.

 

 

 

 

Zdroj foto: internet

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?