Já ti nevím Karle, alebo o konci kapitalizmu

Autor: Jozef Kuric | 18.8.2011 o 8:10 | Karma článku: 10,83 | Prečítané:  3681x

Keď vypukla posledná, a ešte stále aktuálna, svetová finančná kríza, tá, na ktorú sa dodnes vyhovárajú všetci od chlapcov z Wall Streetu, až po šičky krojov z Hrušova, začalo sa spomínať na starého Karla Marxa. A tak, kým všetci počas krízy strácali, aspoň kníhkupectvá a antikvariáty po celom svete zarábali. Zo zastrčených, zaprášených políc knižných obchodov mizli vraj diela tohto nemeckého mysliteľa, ako teplé rožky. Začalo sa tvrdiť, že Marx mal vraj veľkú pravdu, a jeho „Kapitál", niektorí nazývali knihou proroka. Aj naši postkomunistickí pohrobkovia pritakávali, vyhlasujúc, že „oni to tvrdili celé roky", zabúdajúc však na to, že po nežnej revolúcii sa s Marxom viazaným v koži, rozlúčili oveľa barbarskejšie, ako s obskúrnymi Leninovými spismi.

Práve počas takýchto postsocialistických kancelárskych čistiek sa mi podarilo zachrániť druhý diel knihy „Kapitál" a dokonca aj „Manifest komunistickej strany". Niežeby som ich plánoval čítať, ale vždy som bol toho názoru, že knihy by mali umierať dôstojnejším spôsobom. Zánik v plameňoch horiacich hraníc, alebo v hnilobe smetísk, je pre hnihy naozaj smutným koncom. A taký Marx si to fakt nezaslúžil, a už vôbec nie dvakrát. Tak, ako sa Nietzsche nemohol ohradiť voči jeho zneužitiu nacistami, ani Marx podľa mňa nenesie priamu vinu za boľševizmus, gulagy a studenú vojnu.

Okrem iného ma k záchrane Marxa viedla aj potreba porozumieť hlavne jeho ekonomickým názorom, a to ešte predtým, ako niekto vyhlási, že Marx mal predsa len v niečom pravdu. Nečakal som však na názor niekoho, kto bol absolventom „Večernej univerzity marxizmu-leninizmu", ale na niekoho, kto by chápal zdravé zákonitosti ekonomického sveta, a možno by z takého sveta aj pochádzal. So vznikom svetovej finančnej krízy, apologetické hlasy naozaj prišli, no ja som Marxov "Kapitál" stále neprelúskal. Mal som na to viaceré závažné dôvody. Po prvé, nejako nebolo dosť času, po druhé, ani sa mi moc nechcelo, a po tretie, chýbal mi ten prvý diel „Kapitálu". No nutkanie, aspoň trocha pochopiť Marxove názory som si uspokojoval sprostredkovane, a to čítaním K. Poppera, M. Webera a iných mysliteľov, v podstate hlavne jeho kritikov.

Na základe sprostredkovaného poznania, dnes môžem pripustiť, že Marx mal možno sčasti pravdu, ale naozaj iba sčasti. Toto moje tvrdenie je podľa mňa legitímne hlavne preto, že Marx mal predsa len skúsenosť s výrazne iným ekonomicko-spoločenským prostredím. A asi aj preto nechápem, ako môže napríklad súčasný renomovaný americký ekonóm reagovať na aktuálnu recidívu nestálosti finančných trhov výrokom, že Marx mal pravdu, keď predpovedal sebazničenie kapitalizmus.

Na tomto mieste sa núka otázka. Je toto ešte ten kapitalizmus, ktorý bol vlastný západnej Európe v čase Karla Marxa? Odpoveď znie: Určite nie.

Kapitalizmus 2. polovice 19. storočia sa riadil predsa len prirodzenejšími a racionálnejšími zákonitosťami, aj keď je pravda, že človek (kapitalista) bez zábran vykorisťoval iného človeka (pracujúceho), čo naozaj nebolo v súlade s morálkou a ani s kostolným poriadkom. Kapitalizmus sa však rokmi menil, dokonca do seba implementoval aj mnohé prvky, ktoré hlásal samotný Marx a jemu podobní, aby sa zmenil na niečo nové, oveľa socialistickejšie, ale tiež aj omnoho sofistikovanejšie a možno aj rizikovejšie. Kapitalizmus sa prosto transformoval na veľkú globálnu hru, v ktorej sa šachuje s virtuálnymi peniazmi, pričom hráči hojne využívajú intuíciu, pochybné informácie, risk, klamstvá, zavádzanie, inštinkty lovcov a zberačov. Hráčmi sú pritom jednotlivci, korporácie a aj samotné štáty. Preto by som tento moderný ekonomický systém, už ani nenazýval kapitalizmom.

Potvrdil mi to aj môj kamarát Roman, paradoxne prostredníctvom vynálezu moderných „kapitalistov". V reakcii k mnou zdieľanému článku na facebooku, s titulkom "Ekonóm Roubini: Kapitalizmus sa raz zničí sám", a k môjmu komentáru nad zdieľaným odkazom „Já ti nevím Karle", napísal: „...toto už ani nie je kapitalizmus , malo by sa to nazvať inak. Systém, v ktorom sú sociálne a prebyrokratizované štáty dôležitými hráčmi na trhu a jeho arbitrami zároveň, to je len paródia kapitalizmu". Roman je veľmi múdry chalan, a preto som musel súhlasiť aj s jeho druhým výrokom, ktorý s prehľadom vyvracia tézu o sebazničení „kapitalizmu", pričom už dva dni ľutujem, že som taký jasný záver nesformuloval ja. Ten záver znie: „Kapitalizmus je jediný ekonomický systém, ktorý dokonale odráža jednu z kľúčových podstát človeka, a to egoizmus. Zároveň rieši tie najzákladnejšie biologické konzumné potreby človeka, a preto je nesporne najúspešnejším ekonomickým systémom. Ale "im" to nevysvetlíš, pre "nich" to je len ľahký a za všetko vinný terč, stále podceňujúc prejavy ľudského charakteru". Takýto silný protiargument teda napísal môj priateľ Roman. Žiaľ na rozsiahlejšiu diskusiu akosi nebolo času, a už vôbec nie na rozhovor pri pive, tak normálne „face to face". Apropo s Romanom sme sa nevideli už asi 10 rokov. Že prečo? Na vine je jednoducho kapitalizmus!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?