Bene, básnik všedného dňa

Autor: Jozef Kuric | 19.9.2011 o 21:27 | Karma článku: 5,46 | Prečítané:  1114x

Rap má určite africké korene. Z pobrežia otrokov sa za zvukov rytmického bubnovania, v podpalubí otrokárskych lodí dostal do Ameriky, aby neskôr prifarbil blues, spirituály, jazz a nakoniec hudbu ulice - hip-hop. Možno už vo svojej tribálnej DNA mal zakódovaný protest, politickú, sociálnu a neskôr aj kultúrnu angažovanosť. Klišé, pózy a prázdnosť slov získal až neskôr, a je určite pravda, že keď dorazil do našej malej krajiny, všetky tie negatívne znaky tohto urbánneho prejavu, nadobudli naozaj obludné rozmery. Možno aj preto autor doslovu (Kornel Földvári) Beneho básnickej prvotiny napísal, že sa mu zdá „že celý rap vznikol ako generačná provokácia nás skôr narodených".

Nechcem, aby to vyznelo pateticky, ale práve Beneho tvorba mi prvotné korene rapu pripomína. Asi aj preto mi bola vždy sympatická aj jeho predchádzajúca hudobná produkcia, a presne z takéhoto prozaického dôvodu som nemohol obísť ani jeho básnický knižný debut Slovenčina pre samoukov/Spam poetry, z knižnej dielne K. K. Bagalu. Mimochodom už tento počin vydavateľa považujem za výnimočný krok na slovenskom knižnom trhu, a to som sa ešte nevyjadril o samotnom obsahu.

Beneho verše sú skutočnou poéziou všedných dní, sú akousi pouličnou reportážou zabalenou do rýmov. Kým som prednedávnom viac-menej ironicky vyčítal absolútny rým v konkrétnom „texte" iného platinového slovenského rapera, u Beneho ma tento jeho prvok baví. Prečo ten dvojitý meter? Bene predsa len disponuje bohatšou slovnou zásobou, a rýmy sú potom prirodzene presne také aké majú byť. Sú až minimalisticky úderné, spontánne rytmické, a asi aj preto sa až so živelnou ľahkosťou prevaľujú aj cez svoje hudobné podklady. Charakterizujú ich aj neskrývaná autentickosť a hravosť jazyka.

Spomínaná autentickosť je naozaj citeľná z väčšiny textov. Majú v sebe reálny čas a priestor, pričom čitateľ tieto rozmery priamo cíti. Vie si tak dokonca predstaviť miesta vzniku, a tak trocha sledovať aj sled autorových asociácií. Prostredníctvom Beneho optiky sa tak čitateľovi objavujú skutočné živé kulisy. Môže napríklad zachytiť zvuk oceľových kolies valiacich sa po koľajniciach, sedieť vo vlakovom kupé, v kúte vidieť básnika, ako má hlavu opretú o vibrujúce sklo, sledujúc za oknom bežiacu krajinu a popritom aj svojich spolucestujúcich:

„... všetky tie vlaky do bratislavy sú plné,
sedia tam všetky tie drzé slečny,
študenti, čo drtia všetky tie blbé rapy
a páni, čo v batožine majú pár košieľ,

po víkende vypraný golier,
všetci tí, čo sa tvária kóšer,
keď ti schvaľujú úver, majú nesmrteľný úsmev,
nastajlovaný účes..."

Básne sú naozaj rôznorodé, obsahovo sa pohybujúce od angažovaných, kritických (nie však moralizujúcich), poukazujúcich na typicky slovenské nazeranie cez prsty a predsudky, až po intímnu lyriku.

Každý kto však siahne po tejto útlej zbierke zistí, že sa naozaj nejedná o akademickú poéziu, a pravdepodobne aj všetkých milovníkov „jazykových okienok", zdvihnú Beneho verše zo stoličiek. Raperove slohy sú totižto stvorené z moderných slov, slangu a niekedy aj bohemizmov. No pre všetkých pohoršených, všetky tie „trafené husi" a aj pre prst vztyčujúcich odporcov čechizmov v slovenskom jazyku, má Bene jasný odkaz: „som bohém jak bohemizmy, čo mi lietajú z úst, daruj mi nutkanie a ja nimi zamorím vzduch"

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?