Hoď dlažobnú kocku, kto si bez viny

Autor: Jozef Kuric | 20.9.2011 o 14:55 | Karma článku: 11,98 | Prečítané:  2119x

Keď človek kráča ulicami mesta, očakáva , že stretne ľudí, potrasie pár pravíc a aspoň na diaľku pozdraví niekoľko známych. Prirodzene predpokladá, že ak sa vyberie na najhlavnejšiu ulicu v meste, na bývalé korzo, zažije takýchto stretnutí ešte viac. Ak k tomu bude ešte svietiť letné slnko a na oblohe nebude ani mráčika, mohla by byť prechádzka pešou zónou, naozaj príjemne stráveným časom. Môže navštíviť malé obchodíky, ktoré overil čas a aj spokojnosť zákazníkov. Po nákupoch by sa mohol nachvíľu usadiť v malebnej kaviarničke, alebo v záhradnej reštaurácii, ktorá zasahuje priamo do ulice a človek tak nestráca kontakt so živou mestskou tepnou. Javí sa to ako samozrejmosť? Žiaľ v našom meste už ani nie. Aj napriek letným a voľným dňom, bolo srdce nášho mesta skoro prázdne. Záhradné reštaurácie a kaviarne zívali prázdnotou. Zurčiaca fontána nemala koho v horúcich dňoch osviežiť. Už dávno schátrali aj staré kiná, odtiahli overení obchodníci a za nimi aj ľudia, moderní lovci a zberači.

Nie, to nie je následok nejakej nedokonanej apokalypsy. Je to len výsledok nového slovenského fenoménu, ktorý pochováva zaživa esprit starých miest. A v meste, ako je Nitra, to platí dvojnásobne. Niet sa však čomu čudovať. Za posledných pár rokov tu vyrástli až štyri veľké nákupné centrá, a k tomu ešte niekoľko supermarketov rozlezených na mestských perifériách. Stotisícové mesto tak podľahlo presile konzumu, a porážka by bola ešte bolestnejšia, keby vzniklo aj piate plánované zábavno-nákupné centrum.

Tu je výsledok:

Letné sobotné popoludnie, miesto Nitra

zahrada1.jpg

zahrada2.jpg

Chápem mnohým ľuďom to vyhovuje. Dokonca sú takí, ktorí si už trávenie voľného času ináč, ako pobytom v oceľovo-sklenených opachách nevedia predstaviť. Zvykli si na umelé svetlo, klimatizovaný vzduch a aj možnosť pohybovať sa skoro bez pohybu. Bell-Otisova revolúcia nadobudla extrémnu podobu. Mnohým naozaj k šťastiu stačí, keď sa môžu ukryť v sterilnom umelom meste, kde sa nechajú unášať eskalátormi a výťahmi. So svetom za sklom im stačí komunikovať prostredníctvom mobilných telefónov a statusov na sociálnych sieťach.

Ale čo tí ostatní? Tí, ktorým sa páčil pulzujúci život na hlavných uliciach a peších zónach. Tí, ktorým je ľúto, že ich staré mesto zostalo osamotené. Tí, ktorí sa chcú prechádzať a oddychovať v starých uličkách. Tí, ktorí chcú zájsť do malého komorného kina a pozrieť si aj film s titulkami, pretože našťastie stále nestratili schopnosť čítať a zároveň sledovať dej pohyblivého obrazu. Tí, ktorých v moderných kinách obťažuje nie len dokonalý obraz a zvuk, ale aj sŕkanie koly a vŕzganie pukancov.

Majú títo ľudia ešte vôbec nádej, že sa ich mestá znovuzrodia? Stratia raz svoju príťažlivosť aj moderné nákupné centrá? Vráti sa obchod, zábava a mestský život znova do ulíc miest? Alebo na korzo zablúdia už len tí, ktorým učaroval čínsky textil, výherný automat, ktorým zachutil albánsky kebab a lacné ovocné víno?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?