Keď odchádzajú tréneri, ožívajú sny

Autor: Jozef Kuric | 18.10.2011 o 13:50 | (upravené 18.10.2011 o 17:11) Karma článku: 8,71 | Prečítané:  1548x

Boli časy, keď sa futbal hral v červených trenkách, a do lopty sa kopalo v obyčajných gumených kopačkách. Časy, keď sa strieľali góly aj s krajcom maslového chleba v jednej ruke, keď futbalom žila celá ulica, keď sa hralo o tie najvýznamnejšie trofeje, keď dolný koniec hral zásadne iba s tým horným, a keď čas nehral skoro žiadnu rolu. Bola to mimochodom aj doba, keď chlapci ešte mali fantastické sny, pretože netušili, že niekde tam vo veľkom svete existujú aj nejakí manažéri, právnici, biznismeni a finanční žraloci. A tak zbožňovali hlavne indiánskych náčelníkov, Sandokana, hrdinov, československých hokejistov a svetových futbalistov.

Aj ja som vtedy sníval sen o kariére slávneho futbalistu. Nemal som veľké oči. Chcel som mať len schopnosť s ľahkosťou prechádzať obranou protivníka a zakončovať ako slávny Pelé. Túžil som mať razanciu a silu Rummeniggeho, komplexnosť a vodcovské schopnosti Bakera a možno aj trocha šťastia Diega Maradonu. Okrem iného som samozrejme chcel zažívať ovácie, oslavné chorály fanúšikov, nosenie na rukách a stavanie slávobrán. Nič viac, nič menej.

Moja kariéra bola naštartovaná sľubne. Mal som za sebou množstvo odohratých pouličných zápasov, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani hráč zrodený na ihriskách brazílskej favely. Kapitáni mužstiev si ma často vyberali medzi prvými, niekedy som dokonca sám dostával právo výberu. Bola to naozaj dobrá doba na zrod futbalových hviezd. Vtedy nové talenty neriešili vo svojich hlavách módu, tetovania a účesy na gebuliach. Rodili sa najmä pre futbal, radosť z hry a pre športovú slávu.

Aj ja som bol rozhodnutý dotknúť sa svojho sna. Najskôr na lokálnej a potom okamžite aj na svetovej úrovni. Môj talent si však akosi nikto nevšimol. Po každom ďalšom zápase sa mi sen o slávnom útočníkovi rozplýval priamo pred očami. O tom, že moja futbalová kariéra speje do záhuby som sa však presvedčil až v momente, keď ma tréner posúval do zálohy, aby ma potom využíval už len na taktické striedania. Na moje protesty oponoval tým, že som vraj pomalý, neohrabaný, technicky nevyspelý, bojazlivý, fyzicky a kondične nevybavený.

Bol som hlboko presvedčený, že sa nechutne mýlil. Však keby platilo všetko to na moju adresu vyslovené, tak by som predsa nemohol cválať na divokých mustangoch, nedokázal by som zápasiť s prerastenými kanadskými medveďmi a bojovať o holý život so svorkou hladných vlkov. Nebol by som predsa schopný putovať až do stredu Zeme, objavovať nové svety, cestovať v čase a k tomu ešte k neznámym planétam.

A tak sa na tomto mieste núka vymyslieť nejaké motto. Také, ktoré by korešpondovalo aj so súčasnosťou. Čo tak napríklad takéto: Keď odchádzajú tréneri, ožívajú sny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?