Politici a ich plán neodchádzania

Autor: Jozef Kuric | 5.11.2011 o 10:14 | (upravené 5.11.2011 o 10:39) Karma článku: 15,30 | Prečítané:  1645x

Môjho starého otca navštevoval muž, ktorý si rád vypil. Bol to taký dedinský pijan, ktorý pustil dolu gágorom každú výplatu a v podstate aj celý svoj majetok. Vo vnútri to však bol dobrý človek, len so zlými prioritami. Kvôli alkoholovému opojeniu často strácal dôstojnosť, a okrem močenia na verejnosti, navštevoval dvory spoluobčanov, dotieravo túžiac po spoločnosti, ale ešte viac po litri vína.

Starý otec tohto človeka nikdy neodmietol, pretože vedel, že pár deci vína je väčšia pomoc, ako lakomé moralizovanie. Tak mu ulial z vlastného sudového vína a ponúkol ho krajcom mastného chleba a aj dvoma hrsťami oškvarkov. Vypočul si jeho sebaľutovanie a s úsmevom pritakával jeho oduševnenému prejavu kajania sa. Mal ho celkom rád, lebo starý otec mal rád všetkých ľudí, prekážala mu však na ňom jedna negatívna vlastnosť, a to neschopnosť odísť. A tak, keď sa jeho návštevy opakovali s väčšou periodicitou, alebo trvali príliš dlho, začal byť aj starý otec nevrlejší na svojho navštevovateľa. Nervózne pozeral na hodinové ručičky, vyprchala aj jeho štedrosť a schopnosť aktívne počúvať.

Niet sa čomu čudovať. Prítomnosť čoraz dotieravejšieho hosťa ho oberala o čas, ktorý mohol venovať sebe, rodine, robote a záľubám. No a samozrejme potom tu bol ešte ten pocit, alebo skôr presvedčenie, že vždy dáva len jeden, a ten druhý len využíva dobročinnosť. Nedokážem sa ubrániť pocitu, že podobný vzťah máme aj my občania s politikmi, ktorí sa správajú často presne tak, ako dotieravý návštevník môjho starého otca.

Kým on bol notorický alkoholik, oni trpia závislosťou na moci. Kým on nedokázal odísť po pár deci vína, oni nedokážu odísť po prehrách, prešľapoch a kauzách. Takisto strácajú svoju dôstojnosť, trpia utkvelou predstavou, že jedine oni môžu ochrániť a zachrániť, keď nie svet, tak minimálne túto krajinu. Otravujú voličov svojimi problémami, pričom by mali riešiť tie naše. Často opúšťajú svoje predsavzatia a ideály, a neustále sa reinkarnujú v nových a nových straníckych vteleniach. Každý z nich by chcel byť slovenským Helmutom Kohlom, aj keď v peňaženkách uchovávajú asi fotografie iných samoľúbych politických vzorov. Premárňujú tak svoje politické úspechy a historický význam, a to len preto, že počas svojej politickej kariéry mysleli na všetko, len na plán odchádzania nejako zabudli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?