Slovenská pošta a pravda o (ne)doručovaní

Autor: Jozef Kuric | 11.1.2012 o 14:05 | Karma článku: 14,23 | Prečítané:  3461x

Opäť som si bol osobne prevziať zásielku kníh z môjho obľúbeného internetového obchodu. Nevyužil som však osobný odber na odbernom mieste, čo niektoré knižné internetové obchody ponúkajú, ale opäť som bol nútený vypraviť sa k najbližšej pobočke pošty. Napriek tomu, že pri nákupe som zvolil platbu na dobierku a doručenie prostredníctvom organizácie, ktorá má doručovanie v popise práce, prevzatia zásielky v teple domova som sa opäť nedočkal. Uznávam príliš veľa „opäť" na tri vety, ale to len preto, že toto nebola prvá takáto skúsenosť so službami Slovenskej pošty. Naozaj sa mi to stáva skoro pravidelne.

Jednoducho nemám to šťastie, aby som sa stretol s poštovým doručovateľom, ktorý má na starosti moju ulicu a adresu. Aká je vlastne príčina tohto javu? Veľmi prozaická. Obaja práve pracujeme. On v teréne a ja mimo mojej domácej adresy. Po návrate domov ma teda vždy čaká v schránke už len žltý lístok, ktorý mi oznamuje, že som toto stretnutie skoro „tretieho druhu" opäť prepásol.

V takomto momente sa vždy snažím zachovať pokoj, pokým mi zrak nepadne na kolónku „dôvod nedoručenia", kde zodpovedný pracovník označil perom voľbu „adresát nezastihnutý". Vtedy ma prepadne hnev premiešaný s pocitom hanby nad sebou samým, že som ho nečakal s chlebom a soľou. Zároveň prežívam neskutočnú ľútosť nad tým, že musel merať namáhavú a zbytočnú cestu k môjmu bytu a po mne doma nezostal ani smrad.

posta.jpg

Teraz však vážne. Vždy som nasrdený ako karpatský vlk. Nemám mať hádam výčitky svedomia za to, že mám našťastie stále prácu, v ktorej v pracovných dňoch trávim denný čas. Chápem, že aj poštoví doručovatelia sú ľudia a sú radi, že aj ich pracovný čas sa skončí ešte pred zotmením, ale ja som si predsa vybral a zaplatil ich službu s názvom „doručenie na adresu". No namiesto toho, aby prišiel Mohamed k hore, musí hora zdvihnúť zadok a putovať k Mohamedovi. Napríklad kvôli balíku s knihami to urobím celkom rád, pokiaľ by to však nemalo ďalší poštový háčik. Na večerné listovanie v nových knihách si vždy môžem zájsť chuť, pretože k nedoručenej zásielke sa dostanem až na druhý deň od oznámenia o nedoručení.

Čo sa teda stáva s každou nedoručenou zásielkou? Na základe môjho malého investigatívneho vyšetrovania sa každá takáto zásielka vráti na poštu. Pravdepodobne však nie na najbližšiu dodaciu poštu, ktorá prislúcha k mojej adrese, ale rovno na hlavnú. Až odtiaľ je potom presunutá na pobočku, kde sa jej pracovníčky venujú asi až tesne pred záverečnou, a preto ju adresátovi vydajú až na druhý pracovný deň. Nelogické? Možno, no podľa Slovenskej pošty asi jediné logistické riešenie na svete.

Pýtam sa dokedy? Apropo, a kde sú tie avizované zmeny v doručovaní balíkov a zásielok, ktoré mali priniesť doručovanie balíkov až do domu aj v popoludňajších a večerných hodinách?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?