Prenos záverečného ceremoniálu LOH alebo mlčať je niekedy zlato

13.8.2012 o 18:02 (upravené 15.8.2012 o 8:56) | Karma článku: 14.71 | Prečítané  12997-krát

Myslím si, že včera si mnoho televíznych divákov na celom svete nenechalo ujsť záverečný ceremoniál LOH v Londýne. Urobilo tak aj mnoho slovenských divákov, pričom podľa prieskumu sledovanosti len prenos verejnoprávnej Jednotky (RTVS) videlo až 259 000 divákov. Bolo ich síce oveľa menej, ako tých čo sledovali program zahájenia hier, ale pre RTVS je to za posledné obdobie aj tak jeden z televíznych rekordov.

Pre tých, ktorí tento prenos nevideli, mám potrebu napísať, že v skutočnosti to bola naozaj jedna vynikajúca hudobno-sveteľná šou, mapujúca viac ako 50 rokov britskej populárnej hudby. Teda na svoje by si prišiel nejeden hudobný fanúšik, dokonca aj taký, ktorého šport vôbec nezaujíma a je mu úplne jedno, či sa nejaký Usain Bolt stane živou legendou, alebo či naši športovci znova obsadia nejaké pekné nemedailové miesto. Ak by som to mal teda zhrnúť, bol to jeden nádherný, sofistikovaný výchovný koncert, ktorý keby neboli práve letné prázdniny, mali povinne sledovať všetky školopovinné deti.

Paradoxne celý tento pozitívny zážitok podľa mňa kazili práve komentátori na výplatnej páske RTVS. Napíšem to rovno a bez zbytočných kľučiek. Tí, čo boli odkázaní iba na signál RTVS boli komentátormi jednoducho vyrušovaní. Chápem, že mnohí diváci sadajúci si včera pred televízne obrazovky s úmyslom sledovať záverečný ceremoniál LOH, nedisponovali všetci rovnakou znalosťou britských reálií a populárnej hudby, ale takisto nie všetci sme boli vyzbrojení rovnakou trpezlivosťou, a to zbytočné moderovanie nám celkom liezlo na nervy.

Keďže išlo prevažne o hudobné vystúpenia, tak minimálne počas hudobnej produkcie mali komentátori pomlčať. Prosto nemali sa hrať na znalcov britpopu a rocku, čo bolo mimochodom dokonca nevhodné, ak boli vo výhode aj pred tými najneznalejšími divákmi, pretože v rukách držali presný scenár od organizátorov. Je mi jasné, že komentátori boli práve v práci, že ich pracovnými nástrojmi sú slová, ale mali nimi jednoducho šetriť a na rečnenie využívať hlavne prechody medzi jednotlivými výstupmi.

A ešte pár perličiek. Neznalosť jednoducho neospravedlňuje a človek by nemal tvrdiť niečo, čo nemá overené, tobôž nie pred viac ako dvestotisíc divákmi. Jednému z komentátorov sa včera v noci na tomto poli naozaj darilo. Pri piesni Imagine prišiel s vlastnou verziou vraždy Johna Lenona, pričom uviedol, že motívom vraždy bolo to, že Lenon odmietol dať vrahovi Chapmanovi autogram. Stačilo si snáď pred prenosom (pravdepodobne aj počas) otvoriť aspoň Wikipediu a komentátor by zistil, že Lennon sa psychopatickému fanúšikov pred vraždou podpísal na kópiu obalu jeho albumu Double Fantasy.

To však ešte nebol koniec. V tichej atmosfére uhasínania olympijského ohňa sa všetci traja pustili do bilancie LOH, a pritom jeden z nich zauvažoval o hrách a teroristických hrozbách, pričom skonštatoval, že máme všetci šťastie, že olympijské hry vraj naplnili olympijské krédo „Inter arma silent Musae", a že „16 dní víťazil len a len šport". Túto perlu je možné si overiť tu (174 min.).

Na záver by som cteným komentátorom pripomenul jedno iné olympijské heslo, že „nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa", čo sa mimochodom v ich prípade skutočne naplnilo, a že mýliť sa je ľudské a stále je tu miesto na reparát, najbližšie už o dva roky na ZOH.

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Volali ich The Beatles, vraždil John. Za Islamský štát bojujú Európania

Spustila sa kampaň na chytenie britského džihádistu, ktorý zabil novinára.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Ukrajina zbrojí Rusko, to čo je za politiku?

Kyjev Rusku naďalej dodáva zbrojárske výrobky. Nerobí si dobrý deň?

TECH.SME.SK

Jedol labute a pil veľa vína. Tak žil Richard III.

Vedci skúmali kosti anglického kráľa z 15. storočia.


Už ste čítali?