Okná vesmíru dokorán v tweetoch

Autor: Jozef Kuric | 23.8.2012 o 15:03 | (upravené 24.8.2012 o 11:38) Karma článku: 10,00 | Prečítané:  1265x

Boli časy, keď slovenská verejnoprávna televízia vytvorila niečo, na čo sa dalo aj pozerať. Takou reláciou bol aj publicisticko-dokumentárny cyklus „Okná vesmíru dokorán", zameraný na tajomstvá a zaujímavosti vesmíru, sprevádzaný českým astronómom a popularizátorom vedy Jiřím Grygarom. Ako sa hovorí, tento program som skutočne žral, pretože všetko čo sa týka vesmíru ma vždy zaujímalo a hoci s pochopením niektorých vesmírnych javov mám dodnes problém, po zhliadnutí tohto programu som mal vždy aspoň nachvíľu pocit, že všetkému rozumiem.

Odvtedy sa tohto veľa zmenilo. Rodia sa stále nové televízie, síce často s kvalitatívne a kvantitatívne menej pozerateľným obsahom, ale našťastie sa medzitým vyvinulo aj nové médium, a to internet. Práve vďaka internetu a sociálnym sieťam vznikla aj knižka, ktorá sa mi v elektronickej podobe, prostredníctvom internetu a elektronickej pošty, dostala do čítačky elektronických kníh. Čo len opäť dokazuje, ako sa tento svet dosť zásadne zmenil.

Vesmir_v_tweetech_obalka_web.pngJej vydanie pripravuje české vydavateľstvo Kniha Zlín a jej názov je Vesmír v tweetech - Velké myšlenky a jejich stručná objasnění. Autormi sú Marcus Chown a Govert Schilling, ktorí sa stretli ešte v roku 1998 na ostrove Aruba v Karibiku, pri sledovaní úplného zatmenia Slnka. Kým toto vesmírne divadlo trvalo 3 minúty a 32 sekúnd, ich priateľstvo a spolupráca pretrvala dodnes, no a keďže sú to hlavne popularizátori vedy, astronómie a fyziky, pochopili, že veľkú službu im urobia práve nové média a informačno-komunikačné technológie.

Na konci roku 2010 sa rozhodli, že o vesmíre budú „čvirikať" na vtedy stále populárnejšej sociálnej sieti Twitter. Ich rozhodnutie bolo unikátne tým, že kým vesmír je nekonečný, jeden tweet môže mať len 140 znakov, pričom pre vystihnutie podstaty myšlienky bolo v takomto prípade dôležité nájsť rovnováhu medzi stručnosťou, zrozumiteľnosťou a výstižnosťou.

Govert a Marcus, to nakoniec zvládli a stvorili symbolických 140 tém (otázok), zahrnutých do nasledovných hlavných kapitol: Obloha, Zem, Mesiac, Vesmírny priestor, Slnko, Slnečná sústava, Hviezdy, Mliečna dráha, Galaxie, Vesmír, Život vo vesmíre, Dejiny astronómie, Ďalekohľad, Pohľad do vesmíru. Mimochodom je ich presne 14, teda 10-krát menej, ako je otázok a aj znakov v jednom tweete.

Hneď po prvých kapitolkách som musel konštatovať, že tá kniha je výborná, a aj vzhľadom na svoju stručnosť poučná a inšpirujúca. Dokonca by pokojne mohla zastúpiť aj iné o niečo tlstejšie a obšírnejšie sesternice, čím samozrejme netvrdím, že všetky encyklopédie a populárno-náučné knihy zaoberajúce sa otázkami vesmíru treba od jej vydania spáliť. Okrem iného by som klamal, ak by som tvrdil, že som zrazu všetko pochopil na prvýkrát alebo nedajbože úplne a navždy. Na vine však nie sú autori a prikrátke myšlienky, ale moja na nekonečnosť vesmíru asi nesiahajúca fantázia, pretože predstaviť si niečo 1 000 000-krát väčšie alebo miliardy kilometrov vzdialenejšie ako Zem, je naozaj pre laika ťažké.

Hoci knihe chýbajú ilustrácie, „čvirikanie" autorov je aj tak dostatočne názorné, takže sa čitateľ dozvie naozaj mnohé fakty, ktoré možno aj niekde čítal a počul, ale nedal si ich do súvisu. Čo som sa teda okrem iného dozvedel? Tak napríklad aj toto:

Že Isaac Newton okrem iných objavov prispel k odhaleniu tajomstva dúhy.

Že za modrú oblohu môže veľkosť molekúl kyslíka/dusíka vo vzduchu, ktorých veľkosť je presne taká, že modré svetlo je rozptyľované omnoho viac než červené.

Že aj Mesiac má dennú (slnečnú) a nočnú stranu a to s tou temnou stranou mesiaca chlapci z Pink Floyd trocha prehnali, pretože v skutočnosti je Mesiac temný celý.

Že zatmenie Mesiaca nastáva vždy iba počas jeho splnu, a k zatmeniu Slnka prichádza iba počas mesačného novu.

Že úplne zatmenie Slnka trvá len niekoľko minút, kým zatmenie Mesiaca môže trvať až 100 min.

Že hviezdy na oblohe patria k sebe len zdanlivo, no napriek tomu tvoria od roku 1930 až 88 oficiálnych súhvezdí, a že Inkovia a austrálski domorodci pomenovávali aj čierne fľaky medzi jednotlivými hviezdami.

Že pohyb Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS môžem sledovať aj na Twitteri prostredníctvom používateľa @twisst, ktorý mi pošle upozornenie, keď bude ISS nad mojou strechou.

Že Zem vďačí za svoju výnimočnosť: vode, atmosfére, svoje veľkosti, vzdialenosti od Slnka, svojmu pomerne veľkému Mesiacu, roztavenému jadru, magnetickému poľu a platňovej tektonike, pričom je to všetko ešte oveľa zložitejšie.

Že po Mesiaci sa prešlo len 12 ľudí a len 9 z nich je stále nažive, a že ich stopy tam nebudú večne, pretože mikrometeority preorú približne každých 10 miliónov rokov horný centimeter mesačného povrchu a tomuto javu sa hovorí prozaicky „lunárne záhradníčenie".

Že vo vesmíre sa neoplatí kričať, pretože by to nikto nepočul, keďže zvuk je len chvením vzduchu, ktorý samozrejme v otvorenom vesmíre absentuje, a že ani laserovým lúčom sa v otvorenom vesmíre veľmi nedarí, takže mnohí fanúšikovia Star Wars budú určite sklamaní.

Že dnešné slnečné svetlo je staré približne 30 000 rokov, a ak aj náhodou pred 29 000 rokmi vyhasli jadrové zdroje generujúce slnečné svetlo, my sa o tom ešte ďalších 1000 rokov nedozvieme.

Že keby Slnko zrazu zmizlo, čo je samozrejme nemožné, tak by sme o tom ešte 8,3 minúty nevedeli.

Že vôbec nie som narcista, ak pri pohľade do zrkadla vidím skutočnú hviezdu, pretože v každom živom organizme je prach a stavebný materiál samotných vesmírnych hviezd.

Že vesmírne ďalekohľady sú vlastne stroje času, pretože Mesiac vidíme tak ako vyzeral pred 1,3 s, Slnko pred 8,3 min. a najvzdialenejšiu okom viditeľnú galaxia pred 2,5 miliónmi rokmi.

Že 1 % šumu naladeného medzi televíznymi stanicami je „dosvitom" veľkého tresku, teda úplne prvým svetlom na svete.

A k tomu všetkému ešte aj to, že keby sa zo všetkých atómov, ktoré sú súčasťou ľudí dala odstrániť ich prázdnota (tvorí až 99,9999999999999%), tak by sa celé ľudstvo vtesnalo do jedinej kocky cukru.

Viac však už neprezradím, pretože vesmír je nekonečný a tajomný, a z niektorých faktov sa ešte stále sám spamätávam. Nikomu však nestojím v ceste, aby si "Vesmír v tweetech" prečítal sám.

Oficiálne vydanie knihy je naplánované na 27. september 2012.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?