Sila v krehkosti, krátko o Československu

Autor: Jozef Kuric | 30.10.2012 o 8:25 | Karma článku: 9,28 | Prečítané:  531x

Narodili sa dva roky po vzniku 1.ČSR, na dvoch rozdielnych miestach novej republiky. Jeden na slovenskom juhu, druhý na rozhraní Kysúc a Oravy. Ich osudy sa aj napriek tomu stretli v úplne novej československej dedinke na južnom Slovensku.

V 10. roku života novej republiky v miestnej ľudovej škole nacvičili spolu slávnostný kultúrny program, recitujúc oslavné básne a posielajúc vrúcne detské pozdravy prvému československému prezidentovi. Ledva však stihli dospieť, ich spoločná nová vlasť už bola v ohrození. Jeseň 1938 skutočne nepriniesla len žlté lístie a prvé prízemné mrazy, ale aj posun hraníc a paralýzu ideálov.

Druhé desaťročie republiky tak už spoločne neoslávili. Ich životy sa na krátky, hoci strastiplný čas rozišli. Ten so staršími koreňmi zapustenými v južnej zemi mohol ostať, ten druhý sa vydal za novú hranicu, späť na sever. Zrazu žili v dvoch úplne iných štátoch, netušiac, že ten zo severu si odžije pár rokov aj v krajine tretej, pričom sa od opustenia juhu už za žiadne hranice vlastne nesťahoval.

Prišla vojna. Sever sa s juhom síce nemali veľmi v láske, no spájala ich spoločná ideológia a mylná viera v nový európsky poriadok. Československá vec bola razom udupaná do blata mašírujúcimi armádami a obom „spriateleným" vojskám zavoňal aj ich mladý vek. Vrhli ich do boja za Boha, za národ, za Tisa a za Horthyho.

Možno v tých divokých rokoch stratili vieru a ideály, možno ani nedúfali, že sa raz znova stretnú, no dejiny to opäť zariadili inak. Po vojne sa hranice opäť posúvali a oni sa znova ocitli vo svojej československej dedine, v obnovenom Československu. Jednému síce hrozilo, že jeho staré korene budú vyklčované kolektívnou vinou, no vernosť československej veci a pamäť iných tomu zabránili. Staré vzťahy a priateľstvá sa oživili, a to ich sa neskôr spečatilo aj rodinným zväzkom.

Po niekoľkých desaťročiach sa dožili aj rozpadu spoločného štátu. Pochopili, že opäť nie je v ich silách tomuto dejinnému kroku zabrániť, a tak iba dúfali, že sa to udeje bezbolestne. Keď sa tak stalo, sedeli mlčky na priedomí a možno sa potichu modlili, aby sa už história ďalej neopakovala. Keď opustili tento historický svet, ich telá spočinuli na spoločnom cintoríne, jeden na ľavej strane pod kameňom so symbolom kalicha, ten druhý napravo s náhrobkom v tvare kríža.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?