Krstný otec popkultúry

Autor: Jozef Kuric | 18.12.2012 o 8:30 | Karma článku: 6.48 | Prečítané  975-krát

Čestne prehlasujem, že nie som a nikdy som ani nebol členom žiadnej zločineckej skupiny, organizovaný zločin všetkých typov a farieb golierov odsudzujem, slovo podsvetie vo mne vyvoláva strach a na tele zimomriavky, pracujem, odvádzam dane, ale ak sa za hrdelný zločin považuje ilegálny zber čerešní ročník 1990 zo susedovej záhrady, tak som pripravený prijať spravodlivý trest.

godfather.jpg

Možno práve tento môj morálny poklesok z minulosti je príčinou mojej záľuby, ktorou je kinematografia s mafiánskou tematikou. Som dlhodobo fascinovaný ságou rodiny Corleone a aj ďalšími gansterkami z éry po Krstnom otcovi, ako sú Špinavé ulice (Mean Streets), Mafiáni (Goodfellas), Kasíno (Casino), Krycie meno Donie Brasco (Donnie Brasco ), nevynímajúc seriál Sopránovci (The Sopranos). Vzhľadom na úspech týchto filmov je zjavné, že v tomto očarení nie som na svete sám.

mafiani.jpg

Na tomto mieste sa však natíska niekoľko otázok. Prečo si Puzzova literárna predloha, Coppolové filmové spracovania Krstného otca a aj ďalšie filmy z prostredia organizovaného zločinu získali takú veľkú popularitu? Prečo filmovým zločincom v oblekoch už celé roky držia prsty aj slušní a zločinom opovrhujúci ľudia? Prečo sa táto symbolika antihrdinov stala taká obľúbená a dokonca formovala popkultúru 20. storočia? Ako a prečo sa vlastne z Krstného otca stal fenomén?

krstnyotec_12.jpgVydareným pokusom o odpovede je kniha Fenomén Krstného otca (Ako zmenil Hollywood Ameriku a mňa), ktorej slovenský preklad sa zrodil vo vydavateľstve Premedia Group. Autorom je Tom Santopietro, z otcovej strany potomok talianskych prisťahovalcov, vyštudovaný právnik, ktorý sa však živil tenisom, manažovaním broadwayských divadiel a v súčasnosti aj písaním o hollywoodskom filme a jeho hviezdach.
Autorov otec patril ku novej generácii indokrinovaných Italoamričanov, ktorí prijali americkú kultúru a Američanmi sa často stali tak, že sa naučili hanbiť za svojich jednoduchých talianskych (sicílskych) rodičov. Keďže autor knihy pri definovaní fenoménu Krstného otca skĺbil osudy členov vlastnej rodiny s historkami zo zákulisia filmových štúdií, jeho knižný počin nadobúda rozmer historicko-rodinno-filmovej kroniky.

Genealógia cudzincov

Tom Santopietro priznáva, že sám hľadal vlastné taliansko-katolícke korene, ktoré sa celá italoamerická generácia rodičov snažila skrývať pred bielym anglosaským a protestantským prostredím, ktoré naopak neskrývalo svoje predsudky voči tzv. „špagetárom". Paradoxne práve knižná a filmová sága o mafii mu k vyrovnávaniu sa s predsudkami a vlastnou genealógiou pomohla. Počas postadolescentného obdobia si autor uvedomil, že aj napriek kriminálnemu žánru Krstného otca, práve princípy talianskeho rodinného života v ňom zobrazené, sú hodnoty, po ktorých túžili aj ostatní Američania všetkých sociálnych a etnických skupín. Fenomén Krstného otca je tak kniha, ktorá nemapuje len históriu fiktívnej rodiny Corleone, ale aj Tomovej talianskej rodinnej vetvy Santopietro.

Mafia - genéza zločinu

Už autorovi literárnej predlohy sa podarilo dokonale načrtnúť historickú genézu vzniku talianskeho organizovaného zločinu a jeho export do amerických ulíc a štvrtí. Čitateľ sa prostredníctvom Santopietrovej reinterpretácie zoznamuje s geograficko-politickými východiskami vzniku fenoménu talianskej (sicílskej) mafie, od národno-oslobodzovacích snáh až po protištátnu činnosť. Autorovi sa podarilo ozrejmiť psychológiu vzniku viery v organizovaný zločin, na ktorý sa v tom období spoliehali chudobné masy viac ako na štátne inštitúcie.

Tento proces sa začal už na Apeninskom polostrove, kde južné regióny boli aj po zjednotení Talianska ponechávané v stave zaostalosti a dlhodobo zdierané bohatším severom. Preto bolo logické, že pauperizované juhotalianske roľníctvo sa odkláňalo od štátnej moci a dôverovalo skôr autoritám mimo legálneho systému, ignorovalo byrokratické zákony a nadobúdalo presvedčenie, že jedine u bohatých krstných otcov sa môže dovolať spravodlivosti.

Toto presvedčenie si emigranti z juhu Talianska prenášali aj do novej domoviny, kde síce nachádzali politickú a občiansku slobodu, no niektorí sa k ekonomickej slobode snažili dopracovať revolučnejšou cestou, a to prechodom na stranu zločinu. Amerika prvej polovice 20. storočia bola pre rýchle zbohatnutie úrodnou pôdou, podľa slov samotného Coppolu, bola na mafiu jednoducho zrelá.

Fenomén Krstného otca

Okrem majstrovského filmového spracovania, hviezdneho obsadenia a skvelých hereckých výkonov sa autorom podarilo divákom priblížiť, prečo boli imigrantom rodinné väzby a mafia bližšie, ako štátna moc a inštitúcie vykonávajúce spravodlivosť. Za úspechom filmovej trilógie stál aj vhodne namiešaný koktail z tragickej americkej romance a príbehu o rodine s epickou ságou o gangstroch, ktorí sa snažili splniť svoj americký sen. Zločinci boli na plátne predstavení ako antihrdinovia, ktorí vlastne bojujú proti americkej ekonomike korporácií, starajúci sa o seba a svoje rodiny aj bez štátnej ochrany a podpory.

Film prinášal aj odhalenie, že politika a čierna ekonomika sú vlastne prepojené, a že ani politici nedokážu odolať ponuke, ktorá sa vlastne ani nedá odmietnuť.

Podľa autora knihy bol Krstný otec príťažlivý aj tým, že „možno to ani nie je film o mafii, ale klasická rozprávka o kráľovi a jeho troch synoch", kritizujúca „zločin, zatiaľ čo ho zároveň popularizovala. Dalo sa to vďaka tomu, že román bol situovaný do povojnovej Ameriky, ktorá takmer zmizla, a na staré časy sa pozerá s nostalgiou. Corleonovci predstavujú triumf kapitalizmu so všetkou jeho slávou a nepoctivosťou. Peniaze sú moc a veľké peniaze sú veľká moc, pričom nezáleží na tom, či je zločinecká alebo nie".

Každého milovníka filmového a aj knižného Krstného otca by táto kniha pod vianočným stromčekom potešila. Teda určite radšej kniha, ako odrezaná konská hlava.

 

Tom Santopietro: Fenomén Krstného otca (Ako zmenil Hollywood, Ameriku a mňa), Vydavateľstvo: Premedia, 2012

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Na príchode Jaguaru zarába Strabag, získal druhú veľkú zákazku

Stavebná spoločnosť postaví za 52 miliónov eur terminál kombinovanej prepravy v Lužiankach. Špekuluje sa, že postaví aj samotnú fabriku pre Jaguar.

EKONOMIKA

Žije sa u nás horšie než v Česku (rebríček)

Slovensko sa dostalo do prvej päťdesiatky krajín s najlepšou kvalitou života.

PLUS

Ako vyzerajú skutočné perníkové chalúpky na Slovensku

Folklór a tradície máme veľmi bohaté. Niektoré sa zachovali v pôvodnej podobe.


Už ste čítali?