Konkláve

Autor: Jozef Kuric | 12.3.2013 o 8:13 | Karma článku: 13,32 | Prečítané:  6621x

Dnes 12.3. 2013 sa začne vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke konkláve. O tomto vraj poslednom tajnom rituáli západného sveta sa v týchto dňoch veľa hovorí a píše. Informáciami rôznej kvality nás kŕmia aj súkromné televízie, ktoré tomuto aktu voľby venujú svoj priestor vo svojich prime-timových spravodajských časoch. No, ale keď divák v takomto nemenovanom médiu zachytí informáciu, že celý svet bude od začiatku konkláve očakávať jedinú vetu „Habemus Papas!", čo vraj v latinčine znamená „Máme pápeža!", je načase si o konkláve radšej niečo prečítať.

Urobil som tak aj ja, pretože hoci nie som praktizujúci katolík, historické otázky a súvislosti ma prirodzene zaujímajú a nechce sa mi veriť, že oslavné zvolanie z centrálneho balkóna Baziliky sv. Petra odznie v španielčine.

452px-Habemus_Papam_1415.jpgAko a prečo vzniklo konkláve?

Voľba rímskeho biskupa bola v raných dobách pápežstva v rukách nielen kňazov, cirkevných hodnostárov, ale aj laikov, pričom musel nastať konsenzus. Rozširovaním cirkvi, vznikom nových cirkevných obcí a diecéz, prišlo prirodzene k tomu, že voľby pápežov boli stále problematickejšie. Do voľby začali čoraz viac zasahovať aj svetskí panovníci, čo viedlo k nutnosti stanoviť nové pravidlá. Prvá výraznejšia zmena bola zavedená pápežom Mikulášom II., ktorý vydal v roku 1059 bulu In nomine Domini, prostredníctvom ktorej vyhradil volebné právo iba pre kardinálov, ktorí boli zároveň biskupmi. Klérus a stredoveký kresťanský svet reprezentovaný aj svetskými panovníkmi, mal potom voľbu len dodatočne schváliť.

Nové pravidlá však nijako nebránili svetským monarchom do voľby pápežov vstupovať. Naopak, svetskí feudáli využívajúci intrigy, zákulisné ťahy, vydieranie, podplácanie a iné praktiky, do pápežských výberov dosť výrazne zasahovali a tento stav spôsoboval, že na pápežský stolec sa často dostávali favoriti rôznych záujmových skupín alebo silných aristokratov a panovníkov, pričom sa tiež stávalo, že obdobie „sede vacante" (prázdny pápežský stolec) trvalo aj niekoľko mesiacov.

Keď po smrti pápeža Klementa IV. (29. november 1268) trvalo takéto bezvládie skoro tri roky, vznikla potreba sprísniť pravidlá voľby. K tomuto kroku pristúpil novozvolený pápež Gregor X. Blahoslavený, ktorý osobitným výnosom s názvom Urbi periculum v roku 1274 zaviedol tzv. konkláve (z lat. cum clave, doslovne „s kľúčom", čiže „pod zámkou"), teda uzavretú voľbu. Toto uznesenie určilo, že po smrti pápeža sa kardináli museli zísť do 10 dní po jeho smrti.

B_Gregor_X.jpgCelestine_V_.jpg

Gregor X. (vľavo); Celestín V. (vpravo)

Boli formalizované pravidlá o tajnom hlasovaní za zatvorenými dverami, pričom kardináli sa mali s predlžujúcou sa voľbou podrobovať stále horším podmienkam. Ak napríklad do troch dní pápeža nezvolili, tak nasledujúcich päť dní sa im podávalo jedlo iba raz denne. Ak sa ani v tomto termíne nedohodli, nechali ich o chlebe a vode dovtedy, kým nebola voľba úspešná. Už následník Gregora X. bol volený podľa tejto novej procedúry, pričom kardináli sa zišli už v 11. deň po smrti Gregora X. Blahoslaveného.

Pápež Hadrián V. však nariadenie o konkláve zrušil, pretože pri jeho voľbe boli kardináli vystavení tvrdému dodržiavaniu pravidiel. Bol im znižovaný prídel potravín natoľko, že hladovali. A aj voľný pohyb im bol obmedzený až tak, že v letných horúčavách omdlievali. Zrušenie Urbi periculum bolo vraj jediným administratívnym aktom Hadriána V., po ktorom o niekoľko dní zomrel.

Neplatnosť konklávneho nariadenia však spôsobilo, že výber pápežov sa znova naťahoval na niekoľko mesiacov, hoci kardinálov s právom voliť bolo omnoho menej ako je tomu dnes. Napríklad Mikuláša III. v roku 1277 volilo len 7 kardinálov.

Preto Celestín V., ktorý sa dostal v roku 1294 na uvoľnený pápežský stolec až po 21 mesiacoch, obnovil nariadenie Gregora X. o konkláve. Zároveň sa však stal aj pápežom, ktorý dobrovoľne abdikoval, a preto musel nariadiť, aby sa predpisy konkláve uplatňovali aj po abdikácii pápežov, čo je paradoxne aj prípad aktuálnej voľby rímskeho biskupa.

Od druhej polovice 19. storočia kardináli uskutočňujú svoju voľbu v Sixtínskej kaplnke, no v minulosti tomu tak často nebolo. Nariadenie Lateránskeho koncilu dokonca požadovalo, aby sa voľba uskutočňovala mimo Ríma, bez vplyvu rímskeho ľudu. Často sa preto volilo v mestách ako Perugia, Viterbo, Siena a počas Avignonského zajatia dokonca v Avignone, teda mimo územia Talianska.

Nemenili sa však iba miesta, ale aj samotné pravidlá voľby, ktoré sa niekoľkokrát upravovali, pričom k výraznejším úpravám prišlo aj v 20. storočí. Napríklad konštitúcia pápeža Pavla VI. ohraničila vek kardinálov, a to tak, že tí, ktorí dovŕšili 80. rok svojho života, stratili právo voliť hlavu katolíckej cirkvi. Volebný poriadok upravovali aj ostatní dvaja pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI., pričom podľa Marcela Šefčíka - autora knihy Konkláve, Ján Pavol II. vo svojej konštitúcii Universi Dominici gregis termín konkláve prakticky zrušil, pretože v súčasnosti už kardináli nie sú uzatvorení v Apoštolskom paláci, ale sú ubytovaní v Dome sv. Marty. Napriek tomu však tradícia izolácie pretrvala a aj v modernej dobe úspešnú voľbu mestu a svetu zvestuje biely dym.

 

 

Použitá literatúra:

J. N. D. Kelly: Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994
Pavol Timko: Dejiny pápežov, Banská bystrica, 1944
Marcel Šefčík: Konkláve, Dobrá kniha, 2013

Ilustračné fotografie zdroj: Wikipedia

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?