Prečo gayovia zvyšujú nájomné a istoty sú drahé

Autor: Jozef Kuric | 29.3.2013 o 11:40 | (upravené 3.4.2013 o 9:13) Karma článku: 12,37 | Prečítané:  18921x

Keď sa vraj v jednej miestností zíde 10 ekonómov, vypočujete si 11 rôznych názorov. Hoci sa ekonómia bytostne dotýka každého jednotlivca, väčšina jej zákonitostiam vôbec nerozumie. Asi aj preto je v súčasnosti populárna akási pop-ekonómia, ktorá je fúziou ekonómie psychológie, sociológie, politológie, kulturológie či antropológie. Aj vďaka knihám ako Freakonomics už ekonómia nie je len suchopárnou vedou, ale aj celkom vtipným, zaujímavým a inšpiratívnym čítaním. Inšpiratívnym až tak, že stále vznikajú aj ďalšie podobné knihy, ku ktorým sa môže zaradiť aj knižka českého ekonóma a novinára Lukáša Kovandu s názvom „Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé".

lukas_kovanda_preco_je_vzduch_zadarmo_a_panenstvo_drahe.jpgKovanda v 40 kapitolách namiešal veľmi svižný a vtipný názorový koktail o ekonómii, ktorý v druhom doplnenom a slovenskom vydaní odkazuje aj na množstvo slovenských reálií. Autor sa pritom v každej kapitole odvoláva na práce iných svetových ekonómov a aj nositeľov Nobelových cien za ekonómiu.

Intímna ekonómia krásy

V bloku venovanom tzv. intímnej ekonómii sa operuje s faktami a závermi, ktoré dokazujú, že aj naša sexualita, hormóny a telesná krása determinujú naše ekonomické správanie. Spotrebiteľské správanie tak podľa výskumov neovplyvňujú len spotrebiteľské preferencie, ale napríklad aj menštruačné cykly. Chémia ženského tela vraj môže podvedome ovplyvňovať výber ženského oblečenia, pričom ovulujúce ženy sú vraj náchylnejšie k nákupu vyzývavejších šiat.

Za všetkým je obyčajná túžba páčiť sa, pričom krása ako taká, je tiež nezanedbateľným ekonomickým faktorom. Tí krásou obdarení to majú vraj vo svete peňazí omnoho ľahšie ako tí ostatní, slušne povedané iba sympatickí. Vyšší zarábajú viac, ako ich centimetrami menej obdarení kolegovia a pre predávajúci úsmev sú najdôležitejšie štyri horné predné zuby. Tieto pravidlá výdatne šíri aj filmový priemysel, stačí si spomenúť na fešákov z burzy, elegantných súkromných advokátov a detektívov, ktorí sú často o dve ligy krajší ako ich štátni kolegovia. Krása prosto predáva a metrosexualita sa finančne vypláca. „Osobný branding", starostlivosť o seba, je teda len racionálna reakcia na realitu trhového prostredia.

Talent, sexuálna orientácia a ľavičiarstvo

Ako vidno, krása je pre úspech dôležitá, dokonca možno viac ako talent. Niektorí ekonómovia dokonca zavrhli myšlienku, že by hviezdne postavenie akokoľvek súviselo s talentom. Mnohí umelci, športovci, či kuchári majú dostačujúci talent na to, aby sa stali superhviezdami, no to, že sa to podarí len niektorým z nich, je výsledkom stádovitosti. Ľudia inklinujú ku konzumácii toho, čo práve obľubuje väčšina. Nástup na obežnú dráhu slávy je tak vraj viac výsledok náhody, aj keď efekt snehovej gule môže spustiť aj pre Slovensko tak typická „tlačenka".

Svet umenia a šoubiznisu je často priestor, v ktorom sa uplatňuje veľa ľudí s homosexuálnou orientáciou. Pravdepodobne za to môže ich vyvinutejšie estetické cítenie, aj keď toto konštatovanie je možno len výsledkom akéhosi kultúrneho mýtu, pretože aj homosexuál môže byť vyznávač nevkusu a gýču. Ekonómovia však našli inú paradoxnú spojitosť, a to vplyv homosexuálnej orientácie na trh s nehnuteľnosťami.

Záver jednej čínskej ekonomickej štúdie predpokladá, že za vysoké nájomné bytov a ceny nehnuteľností v určitých štvrtiach veľkých miest, môže práve vysoká koncentrácia tam žijúcich gayov a lesbičiek. Pod tento fakt sa možno podpisuje ich vyššie estetické cítenie a vlastnosť zatraktívňovať prostredie, ale podľa prezentovanej štúdie sú za tým aj iné faktory. Napríklad, že platia viac za adresu v tolerantnom prostredí, alebo sami mestskú perifériu, kam ich v minulosti vytlačila netolerantná majorita, zušľachtili a kultivovali na drahšiu štvrť. Možno je to však všetko oveľa prozaickejšie a homosexuálne bezdetné páry iba investovali viac peňazí do bývania.

Kým bezdetnosť možno vylepšuje majetkové pomery, počet a pohlavie detí môže ovplyvňovať napríklad politickú orientáciu rodičov. Z pohľadu rodiča a jeho genetického záujmu, liberálne politiky nahrávajú synom, zatiaľ čo konzervatívne politiky vychádzajú v ústrety dcéram. Podľa pop-ekonómie sa politické (sveto)názory rodičov často menia tesne po pôrode ich detí, no niektorí sa aj tak skalopevne držia politických názorov, ktoré získali po prvom šikanovaní na školských záchodoch alebo v slzách po rodičovskej facke.

Babrácki šéfovia a drahé istoty

V čom je však kniha blízka slovenským reáliám? Medzi riadkami veľmi trefne popisuje slovenskú ekonomickú a politickú realitu. Autorovi sa podarilo výstižne definovať príčinu zaostávania postkomunistických ekonomík, hoci počas procesu transformácie už boli dávno vytvorené fungujúce firmy a podnikateľské subjekty. Problém je však v deformovanom trhu, zlodejstve a klientelizme, teda v slabých článkoch ekonomického reťazca.

Ekonomické zákonitosti vraj prajú aj chudobnejším krajinám zbohatnutie, ale podmienkou je vždy oprava slabých článkov. Reformy sú však zdĺhavé a niekedy riskantné, pre väčšinu ľudí je však typická vlastnosť - "averzia k strate, ktorá je spätá s ďalšou univerzálnou platnou vlastnosťou, a síce s averziou k riziku. Keďže sa ľudia boja strácať viac, než ich teší získavať, sú v živote opatrnejší a uprednostňujú istotu. Túto vlastnosť využívajú hlavne socialistické strany, ktoré na ňu svojou (hlavne predvolebnou) rétorikou často apelujú".

Namiesto po slobode, ktorá však prináša risk, volajú občania po regulácii. Väčšia regulácia si však vyžaduje viac byrokracie, pečiatok, povolení, viac „tlačeniek" a ešte viac obálok. Pocit nespravodlivosti, že niekto sa k blahobytu dostal tučnejšou obálkou, vyústi do hnevu a volaní ešte po väčšej byrokracii. Byrokratická spoločnosť je potom živnou pôdou pre ľudí, ktorí v podstate nič nevedia.

Prirodzene vzniká mediokratická spoločnosť, keď sa po spoločenskom rebríčku šplhajú ľudia bez vedomostí, ktorí si svoju nevedomosť uvedomujú, ale zároveň sú si vedomí faktu, že ak nebudú šplhať cez mŕtvoly, čaká ich pád. V takto deformovaných ekonomikách sa však tento jav prenáša aj do súkromných firiem. Podľa autora je podliezanie a vtieranie sa v takomto prípade typické aj pre svet tzv. „MBA (Master of Business Administration) babrákov".

Čitateľ sa však okrem tejto pravdy pravdúcej dozvie aj mnohé iné kurióznejšie fakty, ako napríklad: prečo Severania pijú v piatok viac ako Taliani, prečo pornografia napomohla rozvoju internetu, prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé, prečo povinné používanie detských autosedačiek zvýšilo počet dopravných nehôd, prečo je zeleninový šalát vo fastfoode pre zdravie konzumenta vlastne škodlivý, prečo nosia černosi zlaté reťaze alebo aj to, prečo sú tučné dievčatá prístupnejšie na rizikový sex.

 

Lukáš Kovanda: Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé (Kapitoly z populárnej ekonómie), Vydavateľstvo: Premedia, 2013

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?