Vzdelanie sa v týchto kultúrach považuje za skutočnú hodnotu, ktorá otvára cestu k úspechu a kariére. Vžitá disciplína však z mnohých nadaných detí robí aj slávnych hudobných virtuózov klasickej hudby a úspechy nielen čínskych športovcov na medzinárodnom poli dokazujú, že často prekonávajú aj možnosti ľudského tela. Pod tieto triumfy sa samozrejme podpisuje viacero kultúrno-historických faktorov, pričom nemalú rolu zohráva aj výchova.
Bojová pieseň tigrej matky
Tomuto typu výchovy sa vo svojej knihe venuje Amy Chua - profesorka práva na Yalovej univerzite (Yale University). Kým jej prvé dve knihy sa zaoberali medzinárodným právom, jej tretia kniha s názvom Bojová pieseň tigrej matky opisuje jej výchovné postupy, ktoré aplikovala na svojich deťoch. Po tom, ako sa v roku 2011 stala na Západe kniha kontroverzným bestsellerom, pred pár dňami vyšiel aj jej slovenský preklad. Prečo kniha o rodičovstve vyvolala protirečivé reakcie kritikov a čitateľov? Pretože hoci pôvodne mala byť len príbehom o čínskej matke a židovskom otcovi, dvoch nadaných dcérach a dvoch rodinných psoch, klavíri a husliach, stala sa skôr výpoveďou o strete kultúr a konflikte západného a východného prístupu k výchove vlastných detí.
Amy Chua vo svojich autobiografických spomienkach vystupuje ako matka na plný úväzok. Popri výchove svojich dvoch dcér si však stihla vybudovať aj právnickú a pedagogickú kariéru. Sama tak predstavuje príklad cieľavedomej ázijskej výchovy, hoci sa narodila v rodine amerických čínskych emigrantov. Jej rodičmi boli teda cudzinci, ktorí si museli svoj americký sen tvrdo oddrieť. Od svojich štyroch dcér (najmladšia dcéra sa dokonca narodila s downovým syndrómom) vyžadovali rovnaký zápal a tvrdú sebadisciplínu, čo sa dosť výrazne podpísalo pod obsah a formu rodinno-výchovných pravidiel, ovplyvnených celým systémom tradičných hodnôt a kultúrnym dedičstvom materskej krajiny rodičov.
Čínska matka alebo o výchove
Štýl výchovy, typický pre východoázijské komunity alebo aj amerických rodičov - emigrantov, ktorí túžia len a len potom, aby sa ich deti v novej domovine dopracovali k vyšším métam, ako oni sami, autorka označuje pojmom „čínska matka". „Čínska matka" symbolizuje na poli rodičovskej výchovy výrazný protiklad voči tomu, čo predstavuje výchova podľa vzoru liberálnych západných rodičov. Podľa Amy Chua ani ten najprísnejší „západný rodič" sa nemôže rovnať „čínskej matke", jedine že by bol absolútne presvedčený, že:
- škola je vždy na prvom mieste
- jedna mínus je zlá známka
- deti musia byť v matematike vždy dva roky popredu pred spolužiakmi
- dieťa sa nikdy nemá na verejnosti chváliť
- ak dieťa nesúhlasí s učiteľom alebo trénerom, vždy sa treba postaviť na učiteľovu alebo trénerovu stranu
- dieťaťu možno povoliť len také činnosti, pri ktorých napokon možno získať medailu
- tá medaila musí byť zlatá
Amy Chua sa týchto základných princípov držala tvrdošijne a v záujme vytýčeného cieľa stanovila pre svoje dve dcéry niekoľko ďalších zákazov, s ktorými ma skoro každý tradičný západný rodič, zaťažený viac na city svojich detí, principiálny problém. Sophia a Louisa napríklad nikdy nemohli:
- prespať u kamarátok
- ísť sa hrať ku kamarátkam
- hrať v školskom divadle
- sťažovať sa, že nehrajú v školskom divadle
- pozerať televízor alebo hrať počítačové hry
- vyberať si mimoškolské aktivity
- dostať inú známku ako jednotku
- nebyť najlepšími vo všetkom okrem telesnej vý¬cho¬vy¬ a hraní divadla
- hrať na iný hudobný nástroj, ako je klavír alebo husle
- nehrať na klavíri alebo husliach
Jin a Jang
Kniha Bojová pieseň tigrej matky je prestúpená dualitou. Hranica medzi dobrom a zlom je veľmi krehká. Nikdy nie je nič úplne čierne alebo biele. Dokazuje to aj táto kniha o výchove detí. Čitateľ miestami nevie na koho stranu sa má postaviť. Slovenský čitateľ - rodič to bude mať ešte ťažšie, pretože ako rodič by mal fandiť cieľavedomej čínskej matke, no ako výchovný produkt západnej kultúry, musí súcitiť skôr s drilovanými deťmi.
Bipolarita príbehu však nadobúda v niektorých momentoch až bizarný rozmer. Stretávajú sa tu totižto názory a očakávania čínskej konzervatívnej matky a židovského liberálneho otca, pričom skúsenosti dokazujú, že často sú v otázkach rodičovstva, už samotné pohlavné rozdiely zdrojom napätia. Vo viacerých kapitolách je okrem toho poukazované aj na výrazné kontrasty medzi západnou a východnou výchovou.
Autorka napríklad tvrdí, že: „čínski rodičia môžu prikázať deťom, aby dostávali len jednotky. Západní rodičia môžu len požiadať deti, aby podali najlepší možný výkon. Čínski rodičia môžu povedať: „Si lenivý. Všetci tvoji spolužiaci sú lepší ako ty". Západní rodičia zápasia s vlastnými rozporuplnými pocitmi o výkone a usilujú sa sami seba presvedčiť, že nie sú sklamaní svojimi deťmi".
Kým západní rodičia sa extrémne obávajú nízkeho sebavedomia svojich detí, strachujú sa ako neúspech poznačí ich city a psychiku, čínskych rodičov to vraj netrápi. Po neúspechoch svojich detí, namiesto ľútosti jednoducho zvýšia záťaž. Po dosiahnutých úspechoch však čínsky rodič tiež nešetrí chválou, ale deje sa tak len v súkromí domova. Čínski rodičia veria, že ich deti im vďačia za všetko a sú presvedčení, že vedia, čo je najlepšie pre ich deti. V tomto kontexte Amy Chua napríklad píše: nech Boh stojí pri každom čínskom dieťati, ktoré by sa odvážilo povedať čínskej matke: „Mám úlohu v školskej divadelnej hre! Som dedinčan číslo 6".
Upozornenie: V tejto knihe nebolo ublížené žiadnemu dieťaťu!
Napísali o knihe:
„Dych vyrážajúce osobné svedectvo... Príbeh rovnako presvedčivý ako dobrý thriller." - Financial Times
„Nielen že zasahuje rodičovstvo na jeho najcitlivejšom mieste, ale hovorí o pocitoch neistoty, ambíciách, vysokej kultúre, vzdelaní, postavení žien, ako aj silnejúcom vplyve Číny na úkor Ameriky. Autorkine presvedčenie, že tvrdá práca vedie k vnútornej sebaistote, nám určite má čo povedať." - Chicago Tribune
Amy Chua: Bojová pieseň tigrej matky, Vydavateľstvo: Premedia, 2013 (ukážka)
