Čo bolo, bolo, alebo 83 kolesíkový bicykel neexistuje

Autor: Jozef Kuric | 21.9.2013 o 16:56 | (upravené 21.9.2013 o 17:11) Karma článku: 16,53 | Prečítané:  2740x

Vetou "Tak nám zabili Ferdinanda," by začala posluhovačka Müllerová svoj klebetný deň. Zvolaním „Tak nám spustili bločkovú lotériu!", by som zasa otvoril rekapituláciu ostatného pojašeného týždňa ja. Bločková lotéria má vraj rôzne ciele, teda aspoň tak to deklaruje vláda, no už výber mediálnej tváre projektu mohol predznamenať, že to možno bude skôr malá katastrofa. Ináč, nie celkom chápem, prečo musí mať každá marketingová obskúrnosť svoju tvár? Či keď už to je galaktická blbosť, tak to treba tým pozemšťanom aspoň poľudštiť?

V tomto prípade sa vsadilo na stelesnený afekt, s ktorým mám ja osobne problém. Je to však môj problém a bločková karavána ide ďalej, hoci už v prvý deň kráčala s veľkou neslávou. Nevedno či naplní stanovené ciele, či sa zo zákazníkov skutočne stanú stopovacie psy finančnej polície a daňovákov, isté však je, že pre mnohých po výhre túžiacich spotrebiteľov, bude táto lotéria hlavne bolestným zistením, že opäť všetko potichučky zdraželo.

Kým však ceny stúpajú potichučky a premiérov pes slabučko hryzká, finančné skupiny stále drzejšie prerastajú do politiky. Prilepujú pŕhlivé chápadlá na telo štátnej moci a vysávajú už aj tak chatrné zdravie slovenskej ekonomiky. Na svetlo sveta sa dokonca opäť dostal aj rukolapný dôkaz takéhoto parazitovania.

Teda za dôkaz to opäť považujú iba tí druhí, pretože vláda má v týchto veciach jasno. Bola to vraj obyčajná odborná konzultácia, hoci mne sa fakt, že sa vládne materiály týkajúce sa ekonomických záujmov štátu pripravujú na počítačoch, ktoré boli niekedy v inventarizačných súpisoch konkrétnej finančnej skupiny, javí ako pokus bielych golierov o zlodejinu karpatského typu.

Možno v inej štandardnej demokracii, by takáto kauza okamžite zlomila vláde aj fantómovú chrbticu, no u nás je opäť všetko inak. Nakoniec z toho bol skoro dvojdňový kabaret, parlamentná veselica a strkanica. Bola to fakt sranda, chýbali snáď iba kolotoče a cukrová vata.

Vláda si však povedala, že čo nie je, môže byť, a tak sa časť odvolávaného vládneho kabinetu pozabávala na sedemmiestnom bicykli, samozrejme tvrdiac, že tým iba podporujú Európsky týždeň mobility, hoci každému súdnemu človeku muselo byť jasné, že to robili iba v prospech srandy.

Keby ste deťom na školskom dvore ukázali takúto zábavku, vyvolali by ste určite veľké nadšenie a tlačenicu. Prosto každý by sa chcel povoziť. Medzi mnohými deťmi a našimi poslancami skutočne nie je žiadny rozdiel, snáď len to, že deti zvyknú byť úprimné a v školskej družine nenosia obleky.

Po vládnej bicyklovačke sa preto zákonite muselo stať, že kto sa nemohol povoziť, zaručene si našiel iné lapajstvo. Keďže „vládny špeciál" bol len pre vyvolených a 83 kolesíkový bicykel ešte nikto nevymyslel, bolo jasné, že si parlamentní poslanci vládnej strany nájdu inú cestu z nudy. Načo by brali loptu, keď je poruke alkohol. A keďže parlament nie je fabrika s pichačkou, parlamentná rozprava k opozičnému návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády dostala skoro zákonite, nádych pravej krčmovej atmosféry.

O slovenskom parlamentarizme sme tým získali ďalšie poznatky. Tak napríklad sa potvrdila existencia niektorých dovtedy neviditeľných poslancov. Do môjho pokojného sveta tak vstúpili nielen poslanci Cicoň a Varga, ale pravdupovediac ma zaskočila aj prítomnosť poslankyne Mezenskej, z ktorej hlavne sociálne siete urobili minimálne slovenský ženský ekvivalent Gándhího, hoci podľa mňa glorifikovať voleného zástupcu občanov za prirodzenú náplň jeho práce zákonodarcu, je opäť také slovenské.

Okrem týchto obyčajných zistení sme však boli všetci presvedčení aj o niečom inom. O niečom oveľa bolestnejšom, ako je existencia dvojnohých hlasovacích zariadení a naivita opozície. Bolo nám totižto naživo predvedené, ako ľahko sa dá parlamentarizmu karpatského typu posunúť ďalej ku Kaukazu.

No čo už, život je vždy o nových a niekedy aj ťaživých zisteniach. Našťastie stále existuje nádej. Astrofyzické teórie napríklad pripúšťajú existenciu exoplanét, medzi ktorými by aj naša Zem mohla mať svoju dvojičku. Akoby asi vyzeralo Slovensko v nejakom alternatívnom vesmíre?

Keďže sa to tak skoro nedozvieme, neostáva nám nič iné, iba si z času na čas zavtipkovať na adresu toho súčasného a reálneho, aj keď je to väčšinou smiech cez slzy. Slovenská realita sa zrkadlí aj v daždivom facebookovom Maconde, kde nedávnu slovenskú politickú realitu videli aspoň takto:

V Maconde sme celé dva dni vynášali Morenu, ktorej sme sa podľa tradícii nestihli zbaviť ešte od jari. Nepodarilo sa to však ani teraz pred začiatkom jesene. Čakajú nás tak veľmi ťažké daždivé časy.

maketa.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?