Stratené mesto Z – príbehy o posadnutosti Amazóniou

Autor: Jozef Kuric | 4.11.2013 o 14:04 | Karma článku: 5,86 | Prečítané:  868x

Priemyselná revolúcia bola v plnom prúde. Londýn bol najväčšou svetovou metropolou, v ktorej sa okrem pokroku objavovali aj prvé problémy súvisiace s dynamickou industrializáciou. Ulice boli prehustené a kopilo sa na nich „londýnske blato", čo bolo vlastne zdvorilé pomenovanie pre konský trus. V londýnskom podzemí premávalo prvé metro na svete a na povrchu sa čierne sadze z pecí a továrenských komínov miešali s londýnskou hmlou a lepili sa na oblečenie Londýnčanov. Nad Britským impériom Slnko nezapadalo, svet sa akoby stále zmenšoval, no napriek tomu ešte stále skrýval svoje tajomstvá a nedotknuté biele miesta.

titulkastratene-mestopress.jpgPráve takéto miesta lákali dobrodruhov, amatérskych bádateľov a vedcov, ktorí opúšťali tento svet pokroku, aby sa vrhali do dobrodružstiev s neistým výsledkom. Boli to často vzdelaní gentlemani, formovaní viktoriánskou výchovou, často s vojenskou minulosťou. Boli vyzbrojení veľkou sebadisciplínou a túžili po objavoch, sláve a hrdinstve. Práve príbeh takéhoto muža prináša aj svetový bestseller z pera Davida Granna s názvom Stratené mesto Z.

Je to vzrušujúci investigatívny príbeh zachytávajúci život a osud plukovníkovi Percyho Harrisona Fawcetta, ktorý fascinoval milióny ľudí na celom svete, keď sa so svojím synom snažil dokázať, že najväčší prales na svete ukrýva žiarivú krajinu Eldorádo. Fawcett patril k výnimočným zjavom, ktorý bol súčasníkmi a žurnalistami nazývaný ako Livingstone Amazónie.

Na vôbec jeho prvú výpravu do Amazónie ho vyslala britská Kráľovská geografická spoločnosť v roku 1906. Bol súčasťou expedície, ktorá mala vytýčiť čo najpresnejšie hranice medzi Brazíliou, Bolíviou a Peru, keďže tieto krajiny viedli v tejto otázke dlhodobý spor. V nasledujúcich pätnástich rokoch potom plukovník Fawcett viedol jednu výpravu za druhou, preskúmal tisícky štvorcových kilometrov Amazónie a pomohol prekresliť hranice niekoľkých štátov Južnej Ameriky.

Bol stelesnením odhodlania, prenikal aj na miesta, kam dovtedy ľudská noha nikdy nevkročila. Bol schopný nielen podať výkon a uskutočniť konkrétnu prácu, ale často niesol zodpovednosť aj za ostatných členov expedícií, ktorí nedisponovali takou húževnatosťou a silou. Nebolo sa však čomu diviť. Každá výprava musela vzdorovať nepriaznivému počasiu, nehostinnej džungli, hladu, smädu, dravcom, chorobám, parazitom, útokom zo strany hmyzu a aj neznámym indiánskym juhoamerickým kmeňom.

zememerac.jpg

Všetky takéto strasti podrobne opisoval vo svojich denníkoch aj sám Fawcett. Nazýval Amazóniu okúzľujúcim prostredím, no zároveň jej pripisoval výraznú nepriateľskosť. Proti človeku stála nielen flóra ale ešte bohatšia fauna. Fawcett opisoval, že najväčšie hrozby predstavovali hady, elektrické dvojmetrové úhory, pirane a sumčeky kandiru, ktoré boli schopné preniknúť do ľudských telesných otvorov. Ak prenikli do močovej rúry, predstavovali nepredstaviteľné muky a v tých najhorších prípadoch až smrť.

fawcett.jpgOhrozenie výprav podľa Fawcetta predstavovali aj sťahovavé mravce sauba, ktoré boli za jedinú noc schopné rozobrať odev ľudí aj s batohmi. Opisoval ako sa desili kliešťov, ktoré sa prisávali ako pijavice, bĺch, ktoré sa zavrtávali pod kožu, stonožiek, ktoré vystrekovali kyanid. Písal o strachu z cudzopasných červov a lariev, ktoré sa živili tkanivami cestovateľov, o obavách z moskytov, ktoré roznášali všetko, od malárie, zimničnej horúčky, elefantiázy až po žltú zimnicu.

Napriek tomu Fawcett celý svoj život nedokázal odolať vábivému čaru tohto „pozemského raja". Takmer po 20 rokoch bádateľskej práce dokonca dospel k záveru, že v južnom povodí Amazonky, medzi prítokmi Tapajós a Xingú sa nachádzali najpozoruhodnejšie pozostatky starovekej civilizácie, ktorú nazval „Z". Objav Hirama Binghama, ktorý objavil inkské ruiny Machu Piccchu, rozpálil Fawcettovu fantáziu natoľko, že sa definitívne rozhodol pre súkromnú výpravu s cieľom nájsť bájne Eldorádo, ktoré on nazýval strateným mestom „Z".

Na riskantné hľadanie tejto starej civilizácie sa podujal v roku 1925. Veril, že urobí jeden z najväčších archeologických objavov v dejinách. Spoliehal sa na rôzne pramene, intuíciu a aj svoju teóriu, ktorú budoval celé roky. Spolu so svojím dvadsaťjedenročným synom aj jeho kamarátom bol odhodlaný dokázať, že stará civilizácia skutočne existovala. Na jeho odvážnu výpravu sa upierali oči tisícov fanúšikov. Prvých päť mesiacov Fawcett svojich obdivovateľov uspokojoval zaujímavými správami z amazonského pralesa. Informácie posielal po indiánskych posloch, ktoré boli potom telegraficky prenášané z južnej Ameriky do redakcií novín na každom kontinente. Po piatich mesiacoch sa však zrazu výprava odmlčala a stratila sa bez stopy.

obalky.JPG

Zmiznutie Fawcettovej výpravy vyvolalo nové cestovateľsko-bádateľské šialenstvo. Okolo jeho stratenej expedície vzniklo niekoľko legiend, až vytvorili samostatnú vetvu folklóru. Už jeho skoršie výpravy inšpirovali napríklad Arthura Conana Doylea k napísaniu knihy Stratený svet, no samotnou udalosťou zmiznutia, sa zrazu zaoberali rozhlasové hry, dobrodružné romány, básne, dokumentárne a hrané filmy, známky, príbehy pre deti, komiksy, divadelné hry a aj múzejné výstavy. Fawcett sa objavil aj v jednom komikse zo série Tintinove dobrodružstvá a miesto dostal aj v románe Indiana Jones a sedem závojov z roku 1991. Vo fáze príprav je dokonca aj úplne nové filmové spracovanie týchto udalostí, pričom hlavnej úlohy by sa mal ujať čoraz viac populárnejší Benedict Cumberbatch.

tintin.JPG

Pod tento záujem sa podpísalo hlavne to, že Fawcett prisľúbil najväčší objav storočia, no namiesto toho sa zaslúžil o najväčšiu bádateľskú záhadu. Jeho zmiznutie tak vyvolalo vznik väčšieho počtu pátracích akcií, ako bolo výprav, ktoré sa v priebehu storočí rozhodlo nájsť legendárne Eldorádo. V roku 1934 bola brazílska vláda dokonca nútená vydať dekrét, podľa ktorého museli mať výpravy zvláštne povolenie. Mnohí prieskumníci však vstupovali do pralesa aj bez tohto povolenia, preto v podstate ani neexistuje spoľahlivá štatistika o počte výprav a obetí tohto pátračského šialenstva. Jeden z posledných odhadov však hovorí o celej stovke mŕtvych.

K podobnej výprave sa podujal aj sám autor knihy. Predtým si však podrobne preštudoval Fawcettove cestovateľské denníky, navštívil niekoľko archívov a knižníc. Dokonca sa dostal aj k súkromným artefaktom, ktoré dodnes vlastní pravnučka bájneho cestovateľa. Z cesty a historických prameňov potom vznikla kniha Stratené mesto Z, ktorá je inšpiratívnym rozprávaním o hľadaní a hrdinstve. Zároveň je ľahko a dychtivo sa čítajúcou fúziou rozprávania, napätia a množstva informácií z geografie, biológie, histórie a antropológie. Stratené mesto Z podáva obdivuhodné svedectvo o ľudskej vytrvalosti a odvahe, inšpirujúce aj v čase, keď už bielych miest na svete skoro niet.

 

David Grann : Stratené mesto Z, Vydavateľstvo: Tatran, 2013, Preklad: Oľga Ruppeldtová

 

 

Zdroje obrázkov:

http://fr.tintin.com/albums/show/id/6/page/0/0/l-oreille-cassee
http://www.fawcettadventure.com/indiana_jones_meets_fawcett.html
http://www.dagbladet.no/2010/07/27/kultur/litteratur/anmeldelser/litteraturanmeldelser/bokanmeldelser_fra_dagbladet/12723907/
http://www.squidoo.com/percy-fawcett

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?