reklama

Vreckový sprievodca po slovenskej národnej mytológii

Historiografia dokazuje, že etniká, národy a štátne útvary vznikajú, vyvíjajú sa, zjednocujú sa, ale môžu aj zanikať. Pokiaľ bude svet svetom, tieto procesy sa budú neustále opakovať, pretože nič netrvá večne. Za príkladmi nemusíme chodiť ďaleko, veď európske dejiny sú takýmito procesmi vyplnené až po okraj. Z európskeho kontinentu sa vytratili Kelti, po viac ako 1200 rokoch zanikla aj Rímska ríša a po nej ešte ďalšie centralizované mnohonárodné monarchie. Procesom delenia a zjednocovania prešli Germáni a aj Slovania. Hranice štátov sa prekresľovali, gumovali, posúvali, a hoci sa Európa už niekoľko desaťročí zjednocuje, procesy delenia, rozpadu a vzniku olizujú aj tieto integračné procesy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (74)
Obrázok blogu

Ak sa však k dejinám pristupuje príliš nacionálne, optikou národného historizmu, takéto procesy ako keby boli neakceptovateľné. Pripúšťa sa len vznik a zánik, pričom v prípadoch vlastného národa sa navodzuje skôr dojem nemennosti a nesmrteľnej kontinuity. Národ a štát získavajú personifikovaný vzhľad kreovaný historizujúcim, holistickým a často mytologickým prístupom. Takýto prístup je vlastný mnohým národom a popri vedeckom historiografickom prístupe, sa na vlastnú minulosť často spomína aj prostredníctvom exaktne neopodstatnených politicko-historických mýtov, ktoré akoby prenášali posvätné hodnoty na svetskú úroveň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mýty sa síce spájajú s magickými a náboženskými predstavami, no v procese emancipácie národa je ich funkciou dokázať hlavne nepretržitosť v priestore a čase. Neraz zohrávajú významnú úlohu pri upevňovaní celistvosti a jednoty etnika, slúžia ako nástroj na zachovanie kultúrno-historickej identity. V mysli príslušníkov národa sa prelínajú s inými poznatkami, no neraz majú oveľa väčšiu silu ako poznanie historicky potvrdených faktov.

Práve takýmto slovenským mýtom sa venuje 21 autorov (historici, sociológovia, folkloristi, etnológovia, a lingvisti) v zborníku s názvom Mýty naše slovenské. Zostavovatelia vychádzali zo seriálu Slovenská národná mytológia, ktorý v desiatich pokračovaniach uverejňoval denník SME ešte v roku 2003. K pôvodným 10 témam boli pridané neskôr aj ďalšie, a tak v roku 2005 vzniklo prvé knižné vydanie pod hlavičkou SAV, ktoré vyšlo v roku 2013 v reedícii vo vydavateľstve Premedia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednotlivé kapitoly knihy poukazujú na obsahovú a funkčnú podobnosť mýtov. Všímajú si mýtizáciu literárnej, cirkevnej či ľudovej tradície a jej politické využívanie, ktoré trvá dodnes. Autori samozrejme neprisudzujú tento fenomén len nám Slovákom, naopak ponúkajú paralely národnej mytológie aj iných národov, poukazujúc na fakt, že tvorba národných mýtov je často výsledkom vymedzovania sa voči iným.

Tieto javy sú typické práve v husto osídlenom multietnickom prostredí, akým Európa bezpochyby bola a aj je, a takisto v kultúrno-etnických spoločenstvách mnohonárodných štátov, kde dlhodobo absentovali oficiálne administratívne hranice medzi jednotlivými etnikami, a tak sa hľadanie a zdôrazňovanie inakosti, jedinečnosti, starobylosti, historickosti a kultúrnosti, stávalo prostriedkami etnogenézy jednotlivých národov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odborníkom na slovenské dejiny, folklór, jazykovedu a etnológiu sa v podarilo v jednotlivých kapitolách načrtnúť ostré kontúry práve takejto našej slovenskej mýtotvorby. Od starých Slovákov, cez tisícročnú porobu až po blahobytný život v socializme. Neostávajú však len pri konštatovaní. Naopak, opisujú aj príčinnosť a mechanizmus ich vzniku.

Väčšina slovenských historických mýtov sa zrodila už v 19. storočí, teda v čase, keď sa národné hnutie vymedzovalo voči politickej koncepcii jednotného uhorského (maďarského) národa, ktorú presadzovali vládnuce maďarské elity. Vo svojich historizujúcich aktivitách sa však slovenskí intelektuáli a buditelia uchyľovali k vedomej a niekedy možno aj k nevedomej mýtotvorbe. Zrazu sa tak v katolícko-protestanskom prostredí objavila silná byzantská cyrilometodská tradícia, ktorá akoby prisudzovalo slovenským predkom iba kresťanskú religiozitu a znalosť písma, teda znaky vysokého civilizačného stupňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V 20. rokoch 19. storočia vnáša do slovenských dejín ďalší mytologický konštrukt Pavol Jozef Šafárik. Je ním poňatie uhorských dejín, ako tisícročnej poroby slovenského národa. Podľa Andreja Findora práve Šafárikovo poňatie „tisícročnej poroby" viedlo k vyvlastneniu slovenských dejín o storočia strávené v uhorskom štáte. Vznikol tak vyretušovaný obraz slovenskej histórie, začínajúci Veľkou Moravou a pokračujúci po akomsi veľkom skoku až v 19. storočí. Od národného obrodenia sa celými slovenskými dejinami nesie ešte jeden identifikačný mýtus, opisujúci dejinné útrapy jedného porobeného plebejského národa, ktorý ako keby nemal historické osobnosti a vzdelancov.

Naše vnímanie samých seba tak zostáva dlhodobo a až dodnes na úrovni 19. storočia. „Tak ako sme sa vzdali svojich panovníkov (neboli to Slováci), vzdali sme sa šľachty, vzdelancov, mešťanov, remeselníkov a všetkých ostatných vrstiev, ktoré nevyhovovali mýtu slovenskej plebejskosti. Dodnes mnohí z nás odmietajú nespornú a aktívnu spoluúčasť Slovákov na formovaní kultúrneho dedičstva niekdajšieho Uhorska. Cenia sa iba slovenskí murári, ktorí „postavili" Budapešť". (Eva Krekovičová - Mýtus plebejského národa, str. 87)

V ďalších obdobiach sa na týchto tézach buduje oficiálne dejepisectvo, pričom každá generácia, štátna moc a ideológia posilňovala iný jeho mýtický prvok, niekedy aj niekoľko mytologických nánosov súčasne. Štúrovci napríklad pridávajú historický folklór, v medzivojnovej ČSR sa vznik štátu označoval ako koniec maďarskej (v českom prostredí nemeckej) poroby a nadviazanie na tradíciu prvého spoločného štátu, ktorým mala byť práve Veľká Morava. Kým Slovenská republika (1939 -45) z veľkomoravskej histórie vytláčala český element a do dejinného obrazu pridávala čistotu, nábožnosť a plebejskosť slovenského národa, komunistický režim sa navrátil k ideológii pokračovania spoločnej česko-slovenskej vzájomnosti a prilepil aj nové nánosy v intenciách historického materializmu.

Historiografia bola "obohatená" o nový element, ktorým bol triedny útlak a boj. Komunistická marxistická historiografia nadviazala na plebejsko-roľnícko-pastierský rozmer slovenskosti, no zároveň ho obohatila o nový ideologický rozmer, keď sa jednoduchý človek alebo revolučné masy stali „tvorcami dejín". Po roku 1948 sa do dejinného panteónu dostala aj zbojnícka tradícia, ktorá bola síce pestovaná už od 19. storočia, no v komunistickej diktatúre sa stala symbolom nastolenia sociálnej spravodlivosti. Znárodnenie a zoštátnenie výrobných prostriedkov bolo akoby v súlade s tézou spravodlivého vládnutia ľudu, po ktorom vraj volal aj Juraj Jánošík. Je až tragicko-paradoxné, že zbojníctvo (v podstate istá forma krádeže), sa považovalo za historickú paralelu ospevovaných komunistických politicko-ekonomických zásahov do práv vlastných občanov.

Súčasťou zborníka sú aj texty o najdiskutovanejších slovenských historických osobnostiach a dejinných obdobiach a udalostiach. Nechýba tak Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, Jozef Tiso ale ani Gustáv Husák. Autori sa zamýšľajú nad dvojsečnosťou mýtov Slovenskej republiky (1935 - 45), SNP (1944) a aj obdobia budovania socializmu.

K pôvodnému projektu sa známy slovenský historik Ľubomír Lipták vyjadril ako o seriáli, ktorý presurfoval slovenské dejiny z pohľadu ich „premorenia" mýtmi, traumami a vedou dávno spochybnenými tvrdeniami. S týmto hodnotením sa dá súhlasiť aj v prípade doplneného knižného vydania. Nie je to síce kniha veľká svojím rozsahom, jej význam však spočíva v tom, že otvára tabuizované, identifikuje mytologizované a je aspoň malým zrkadielkom o našom vnímaní národných dejín.

Eduard Krekovič, Elena Mannová, Eva Krekovičová: Mýty naše slovenské, Vydavateľstvo: Premedia, 2013

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu