Každá kaluž je presne taká veľká, aby mohla byť aj oceánom

Autor: Jozef Kuric | 4.4.2014 o 8:52 | (upravené 4.4.2014 o 11:50) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  712x

Za farmou bolo jazierko. Vedľa neho drevená kôlňa a stará lavička. Bolo to jazierko pre kačky s temnou vodou, žaburinou a s leknami. Na hladine plávala zdochnutá ryba strieborná ako minca. Lettie Hempstocková povedala, že je to oceán, cez ktorý sa preplavila zo starej vlasti, a že v tomto oceáne ryby nezomierajú. On tomu neveril, lebo však z oceánu sa nedá piť. Je prislané. Bolo by to ako piť krv života. Okrem toho bolo malé. Ona však tvrdila, že je také veľké, ako treba, aby mohlo byť oceánom. Hoci tento úvod sa javí ako poeticko-lyrický facebookový status z klávesnice súčasného ministra kultúry, v skutočnosti sú to spomienky hlavného hrdinu a rozprávača, ktorého stvoril už kultový autor Neil Gaiman.

ocean.jpegSú to reminiscencie sedemročného chlapca, ktorý sa po štyridsiatich rokoch ako dospelý muž vracia do svojho rodiska. Jeho rodný dom síce už dávno nestojí, no niečo silné ho ťahá na koniec ulice, k Hempstockovskej farme, k malému jazierku, kde ho zaplavila zabudnutá minulosť. Práve na tomto mieste si pred štyridsiatimi rokmi vzal život tajomný cudzinec, hľadač opálov, prenajímajúci si izbu v jeho rodičovskom dome. Jeho smrť spustila reťazovú reakciu desivých udalostí, otvárajúcich akúsi imaginárnu bránu do sveta tajomných síl, nepripomínajúceho svet, v ktorom chlapec doteraz žil.

Idylka bezstarostného detstva narušilo zlo, ktoré preniklo do chlapcovho tela v podobe červa. Stalo sa to práve na okraji záhadnej farmy, na tom čudnom mieste pod oranžovou oblohou. Pred týmito temnými silami ho mohla ochrániť iba Lettie Hempstocková, len o niečo staršia kamarátka, ktorá je v očiach malého chlapca viac ako iba obyčajný človek.

Jedine ona mala silu vzdorovať príšerám, ktoré môžu mať najrôznejšie podoby. Niektoré sú tým, čoho sa ľudia boja. Iné sú tým, čo vyzerá ako niečo, čoho sa ľudia báli kedysi dávno. No a niekedy sú tým, čoho by sa mali báť, ale neboja sa. A oblúd sa neboja iba deti. Strach z príšer majú aj dospelí, len ich už nevidia ako strašidlá. Obludy nazývajú problémami, ale často sa pred nimi skrývajú presne ako deti. Lebo hoci sú zvonka veľkí, nevšímaví a vždy vedia, čo robia, znútra však vyzerajú ako vždy, ako vtedy, keď boli tiež vystrašenými deťmi.

Gaimanov fantasy príbeh vznikol, keď bol spisovateľ sám doma. Jeho manželka práve niekde koncertovala a on sa rozhodol sa, že si skráti čakanie a napíše pre ňu poviedku. Postupne však z poviedky vznikol román Oceán na konci ulice. Autor sa unikátne dokázal vžiť do fantastických ilúzií sedemročného chlapca, ktorý sa pod vplyvom svojej predstavivosti vyrovnáva s rodinnými udalosťami, narušujúcimi v čase jeho detstva rodinnú harmóniu.

Je to rozprávanie na pomedzí sna, fantastiky a reality, kreujúci sa za zatvorenými dverami detských izieb, keď už deťom nie je dovolené zaspávať pri pootvorených dverách, pri svetle a zvukoch prenikajúcich z obývačiek dospelých. Práve vtedy sa do detských snov zakráda strach. Ak k tomu domácu pohodu pomaly požiera votrelec vo vyzývavých šatách, ktorého malý chlapec zahliadne cez štrbinu zamatových závesov, ako sa vešia okolo krku jeho otca, rodinný kozub vyhasne a v dome zavládne mrazivý chlad.

Románový chlapec sa púšťa do boja práve s takouto príšerou, ktorá rozleptáva dovtedy hrejivé rodinné vzťahy. Každé dieťa je pocitmi odcudzenia traumatizované. V prípade rozprávača sa realita pretransformuje na mysteriózny zápas s niečím, čo prišlo z iného, temnejšieho sveta. On ako obyčajný chlapec však netúžil po ničom inom, len aby sa mohol vrátiť do domova, v ktorom žil pred tým, ako sa k nim nasťahoval hľadač opálov, samovrah, ktorý sa zabil pri jazierku na Hempstockovskej farme.

S odstupom niekoľkých rokov si to však zrelý muž pamätá už úplne inak, no napriek tomu si to pamätať chce, pretože sa to stalo jemu, a hoci už nie je dieťaťom, stále je to on, aj keď je presne ako všetci tí dospelí, ktorí sú ako detská knižka ukrytá v strede nudnej knihy pre dospelých, takej bez obrázkov a rozhovorov.



Neil Gaiman, Oceán na konci ulice , Vydavateľstvo: Slovart, 2014, Preklad: Patrick Frank

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?