Pochovajte ma za lištu je inteligentná ruská burleska

Autor: Jozef Kuric | 13.4.2014 o 17:05 | (upravené 13.4.2014 o 17:31) Karma článku: 8,39 | Prečítané:  651x

Saša Saveliev má sedem rokov a žije v Moskve u babky a dedka. Nie je to sirota. Má matku, ktorá však vo svojom materstve párkrát zaváhala. Babka to vyhodnotila ako dcérino neodpustiteľné rodičovské zlyhanie, a tak naplno prevzala výchovu vnuka do svojich rúk. Jej výchovné metódy sa však vymykajú z pravidiel láskavého starorodičovského prístupu a k extrému sa priblížila aj jej prehnaná starostlivosť o vnukove, vraj chatrné zdravie.

pochovajte.jpegChlapcov celý svet je tak prežívanie v zatuchnutom moskovskom panelákovom byte, kde ho starí rodičia držia v akejsi karanténnej izolácii, a to nielen pred vírusmi, ale aj pred láskou vlastnej matky. A Sašovi by sa matkina láska zišla, pretože pobyt u babky je životom plným nadávok, hnevu, zvláštnych liečebných procedúr a strašných kliatob, ktoré sa pravidelne rinuli z babkiných štrbavých úst. Jej obľúbená kliatba bola: „Bodaj by ťa skárali nebesá, pánboh, zem, vtáky, ryby, ľudia, more, vzduch". Bodaj by sa ti na hlavu zosypali samé nešťastia! Bodaj by ťa stihol zaslúžený trest!".

Za detské úškrny, porušenie zákazov a posmešky sa mu stará mať pravidelne vyhrážala božím trestom a na jeho detský argument, že Boh deti netrestá, mala babka cynickú necitlivú odpoveď. Vyhlasovala, že ho potrestá, keď vyrastie, aj keď zároveň dodávala, že on sa ani božieho trestu možno nedožije, lebo skape, keď bude mať šestnásť rokov.

Slovo „skapať" je inak v tejto čudnej domácnosti často časovaným slovesom. Babka skapanie praje všetkým navôkol, najviac však „nehodnej" dcére, neschopnému manželovi a samozrejme hlavne neduživému vnukovi. Malý chlapec sa preto prirodzene na smrť pripravuje od raného detstva. Pri svojich úvahách o smrti sa najviac obával toho, ako bude sám ležať v zemi na cintoríne pod krížom, bude vidieť iba tmu a počuť šuchotanie červov. Preto si želá, aby ho mama pochovala u seba doma za lištu, aby aspoň po smrti bol v jej blízkosti, keď už mu je matkina blízkosť odopieraná počas života.

Keď sa so svojou predčasnou poslednou voľou zdôveril babke, označila ho za beznádejného kreténa a hrozila mu, že ho nakoniec pochovajú na zadnom dvore psychiatrickej kliniky. Pred smrťou mu však je ochotná venovať prehnanú starostlivosť. Popri mnohých „láskavých" a „vľúdnych" slovách bol tak chlapcov život plný príkazov a zákazov. Stará mama v ňom pestuje strach zo studeného vzduchu, z kvapkajúceho vodovodného kohútika v pivnici, cúvajúceho chodenia, hrania sa na čerstvom vzduchu, z kolotočov a mnohých jedál.

Saša musí šesťkrát denne hltať homeopatické pilulky. Nesmie sa spotiť, pretože to bol ešte ťažší zločin ako zmeškať homeopatické pilulky. Babka bola presvedčená, že spotený človek prechladne, jeho organizmus stráca imunitu, stafylokok to zbadá, rozmnoží sa a vyvolá zápal dutín. Saša si však pamätal, že na ten zápal dutín ani nestihne skapať, lebo keď sa spotí, babka ho zabije, skôr ako sa stafylokok prebudí.

Napriek prehnaným opatreniam je Saša chorý často a liečil sa stále. Pritom nechápal, ako je možné, že hoci sa lieči, aj tak je stále chorý. Keď sa na príčiny tohto javu opýtal babky, tá mu urýchlene vtisla do úst nejakú tabletku so slovami, že keby sa neliečil, tak by už dávno zdochol. Sašov život je tak vyplnený pravidelným striedaním dní „zdravia", choroby a následného liečenia, pričom za každé dva dni školskej dochádzky vždy hrozilo niekoľkotýždňové prepisovania učiva, ktoré spolužiaci prebrali, keď sa on doma liečil zo zápalu dutín.

Sanajevova debutová próza Pochovajte ma za lištu vraj v Rusku vyvolala vlnu polemík. Nečudujem sa, pretože kniha je to skutočne zvláštna, ale napriek tomu výborná. K zvláštnosti prispieva nielen špecifická poetika, drsný jazyk, ruské šedé, betónové a zablatené reálie, ale aj nezvyčajné trpiteľské rozprávanie sedemročného rozprávača. Hoci si čitateľ uvedomuje, že jeho príbeh by mal vzbudzovať ľútosť, nevedomá mimika pri čítaní svedčí o niečom inom. Text vyvoláva dlhotrvajúci úsmev. Môže za to groteskný a skôr tragikomický sujet.

No čitateľ je zároveň vystavený zmietaniu sa medzi emóciami. Nevie či má skôr plakať alebo sa cynicky rehotať. Autor to sťažuje ešte aj tým, že čítajúci nevie kam prv skočiť, ktorú z tých pár postáv poľutovať ako prvú, pretože svojím spôsobom každá z nich si nesie svoj kríž. Zjavnou obeťou sa síce javí iba malý Saša, no medzi riadkami aj ostatné postavy (babka, dedko, dcéra) prežívajú vlastné ťaživé strasti a osobné tragédie.

Hoci sa to kvôli drsnému príbehu a expresívnemu jazyku nezdá, próza Pochovajte ma za lištu je knihou o rôznych podobách lásky. Dokonca aj babka nazývajúca svojho vnuka skapínajúcim zdochliakom, vlastne bizarným spôsobom prejavuje svoju zvláštnu lásku k vnukovi, ktorá sa však premieňa až na chorobnú závislosť na jeho potenciálnych chorobách a následnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Knihu pre slovenského čitateľa zatraktívnil aj skvelý preklad pána Jána Štrassera. Ten je v tomto prípade dokonca jedinečnou novou rovinou knihy, dokazujúcou nielen už niekoľkokrát ocenenú prekladateľovu precíznu znalosť ruského jazyka, ale aj bohatosť a košatosť jeho slovenskej slovnej zásoby. Veď už len synonymická výbava potrebná na pokrytie všetkých tých expresívnych výrazov a hrozieb, ktorými ruská babka častuje celý svet, si zaslúži poklonu. Aj preto túto prózu odporúčam každému, kto má záujem čítať modernú ruskú literatúru, obdivuhodne nadväzujúcu na ruskú klasiku.

 

 

Pavel Sanajev: Pochovajte ma za lištu, Vydavateľstvo: Slovart, 2014, Preklad: Ján Štrasser

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?