Zrnko pravdy – poľská detektívka o legende o krvi

Autor: Jozef Kuric | 22.6.2014 o 20:20 | (upravené 22.6.2014 o 22:11) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1468x

Poľsko je krajina s bohatou históriou, prešpikovanou prevratnými historickými zvratmi. V jeho dejinách sa odohrali významné udalosti, dalo svetu významné osobnosti, no zároveň sa na jeho území odohrali aj tie najhroznejšie zločiny, ktoré človek spáchal na inom človeku. Bohatá a komplikovaná história si vyžaduje objektívnu historiografiu a aj národ schopný vyrovnávať sa so svojou tienistou históriou. Poliaci sa o to v ostatných rokoch snažia. Po páde komunizmu aj u nich vznikol Ústav národnej pamäti, ktorý sa okrem iného zaoberá aj komplikovanými poľsko-židovskými vzťahmi.

Nedávno som mal možnosť čítať výbornú knihu, pozostávajúcu z výberu poľských reportáží, ktoré vznikli po páde komunizmu. V jednej reportáži s názvom Strach Spravedlivých sa píše: „Když hovoříme o komplikovaných polsko-židovských vztazích, například o udávaní Židů za války, rabování židovského majetku nebo míře lhostejnosti Poláků, okamžitě padne argument o impozantním počtu Spravedlivých mezi Poláky“.

„Spravodlivý medzi národmi“ je izraelské vyznamenanie tých ľudí, ktorí riskovali vlastné životy pri záchrane Židov počas druhej svetovej vojny. V predmetnej reportáži však odznelo aj to, že zo Spravodlivých sa v Poľsku stal akýsi paraván, za ktorý Poliaci schovávajú svoj antisemitizmus a pasivitu počas nacistickej okupácie.

Autor tohto konkrétneho textu Pawel Piotr Reszka sa však zaoberal ešte jedným fenoménom, a to strachom týchto hrdinov – záchrancov, ktorý pretrváva aj po druhej svetovej vojne a poznačuje mnohých týchto hrdinov a ich potomkov aj v postkomunistickom Poľsku. Historici venujúci sa týmto udalostiam popisovali príčiny tohto javu ako strach pred vlastnými susedmi, ktorého korene vznikli ešte počas okupácie, „kdy Poláci nejdřív skrývali Židy před sosusedy, a teprve potom před Němci. Soused věděl, kdo je Žid, Němec ne“.

Poľská historiografia tak odhaľuje, že v jej národných dejinách je okrem hrdinstva a veľkého vlastenectva aj niekoľko nánosov predsudkov a násilia. S týmto dedičstvom sa mnohé národy vyrovnávajú len ťažko. Napriek tomu moderné Poľsko tú snahu má, a činí tak nielen prostredníctvom osvety, historického výskumu, zverejňovania jeho výsledkov, ale aj skrz kultúru a literatúru. Konkrétne príklady potom vyvolávajú celonárodnú diskusiu a pritom nemusí ísť vždy o výsledky akademického výskumu. Na príklade Poľska sa ukazuje, že diskurz môžu pokojne otvárať aj prozaické žánre, ako sú historický román alebo detektívka.

Zygmunt Miłoszewski svojou detektívkou Zrnko pravdy (Ziarno prawdy) k takej diskusii tiež určite prispel. Za romány Zapletení a Zrnko pravdy o prokurátorovi Szackom získal cenu pre najlepšiu poľskú detektívku. Podobne ako ďalší úspešní poľskí autori detektívnych románov (napr. Marek Krajewski a jeho séria Breslau), využíva minulosť svojej krajiny bohatú na historické zvraty, ale aj predsudky a krvavé strety s inými etnikami. Jeho román je sondou do súčasnej poľskej spoločnosti, odkrýva staré traumy, ktoré tvoria kulisu pre detektívny rébus vystavaný podľa pravidiel klasickej detektívky.

Ústredným motívom knihy Zrnko pravdy je legenda o krvi, ktorá celé stáročia ovplyvňovala dejiny poľsko-židovských vzťahov, v ktorých sa striedali priateľstvo, koexistencia a žiaľ aj vina založená na poverách, eskalujúca až do krvavých pogromov. Legenda o krvi bola akýmsi kresťanským xenofóbnym mystériom o krvilačných Židoch, rituálne zabíjajúcich katolíkov, pričom krv kresťanských neviniatok podľa povier končila v ich nekvasených chleboch, hoci to vôbec nebolo kóšer.

Dej románu autor zasadil do malého provinčného mesta Sandomierz, ktoré je ako skanzen, v ktorom je viac kostolov ako krčiem. Slovami domáceho to ani nie je ani mesto, ale skôr svetský nádor na zdravom tkanive jedného veľkého kostola. Všetko patrí katolíckej cirkvi a na jej pôde stoja aj miestne benzínky a hypermarket. Autorova fikcia z mestečka Sandomierz urobila akési symbolické hlavné mesto rituálnych vrážd. Miesto, kde sa obvinenia z únosov detí a pogromy s nimi späté vyskytovali pravidelne ako striedanie ročných období. Miesto, kde katolícka cirkev toto násilie celé storočia priamo inštitucionalizovala a v novom veku tieto staré hriechy usilovne zametala pod koberec.

Do tohto zaspatého a konzervatívneho mesta prichádza na vlastnú žiadosť prokurátor Teodor Szacki. Pôvodne hviezda varšavskej prokuratúry, ktorá po čerstvom rozvode hľadá v malom meste pokoj a samotu. V malom mestečku poberá rovnaký štátny plat ako v hlavnom meste, no na jeho stole leží o 97 otvorených prípadov menej. Do Veľkej noci roku 2009 sa tu vyšetrovali iba provinčné zločiny vo veľkosti krádeže bicykla miestneho seminaristu. Krátko po jeho príchode sa však všetko zmení. Krádeže a bežné rodinné spory zatienia vraždy.

Prvou obeťou je miestna katolícka aktivistka, ktorej nahé telo stečené z krvi sa nájde v blízkosti miestnej synagógy. Vražednou zbraňou je veľký nôž chalef, ktorý používajú židovskí mäsiari pri tzv. kóšer porážkach zvierat. V spojitosti s touto brutálnou vraždou sa opäť vynorí pojem rituálna vražda, otvárajúci ako čarovné zaklínadlo truhlicu so starými tajomstvami, hriechmi a krivdami. Autor sa prostredníctvom kriminálneho príbehu zo súčasnosti vrhá do odvážneho zápasu so starými démonmi, ktorí v podobe celonárodných predsudkov nahrádzajú rozum a ponižujú myslenie.

Na pozadí príbehu sa tak odvíja nielen analýza poľského antisemitizmu z minulosti, ale aj toho povojnového, ktorého príčinou bol hnev susedov namierený na všetkých tých, ktorí prežili holokaust. Zlosť prameniaca zo strachu, že preživší sa budú dožadovať svojich odcudzených vlastníckych práv. Nevraživosť, vychovávajúca nové generácie veriace v židoboľševické alebo celosvetové židovské sprisahanie, pozbavená protiváhy, ktorou by bola obyčajná skúsenosť so živými židovskými susedmi.

Možno práve v tejto generácii vyrástol páchateľ ako nositeľ tých najhorších poľských stereotypov, bez akýchkoľvek historických poznatkov, horiaci nenávisťou ku všetkému čo je iné, veriaci v legendy a mýty, v ktorých je vraj s určitosťou zrnko pravdy, lebo pravda je vraj vždy uprostred. Mesto okamžite ovládnu konšpirácie, z archívnych zložiek vypadávajú kostlivci a na starom opustenom židovskom cintoríne si medzi náhrobnými kameňmi robí miestna mládež fakľové pikniky.

Prokurátor Teodor Szacki je však práve naopak prívržencom rozumu a odporcom relativizovania, a to aj v otázke pravdy. Verí, že pravda je pravda, a čo i len „polovica pravdy je celé klamstvo“ (židovské príslovie). Vo svojom vyšetrovaní dospeje dokonca k záveru, že existujú legendy, v ktorých niet ani len toho zrnka pravdy, v ktorých je všetko od začiatku až do konca klamstvom.   

Zrnko pravdy je výborná detektívka, ktorá s plnou vážnosťou môže konkurovať aj tak obľúbeným autorom zo Škandinávie. Zápletka spĺňa všetky kritéria modernej detektívky, pričom jej prínosom je aj historický kontext s presahom do súčasnosti, ktorý núti rozmýšľať. Otvára totižto veľa znepokojivých otázok aj o súčasnom svete, v ktorom urbánne legendy, fámy a hoaxy často znásilňujú pravdu, podnecujú agresivitu internetového davu a v ľuďoch prebúdzajú iracionálny strach.


Zygmunt Miłoszewski  ·  Zrnko pravdy , Vydavateľstvo: Premedia, 2014, Preklad: Tomáš Horváth  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?