Najlepšie veci v živote nie sú zadarmo a za život sa musí platiť

Autor: Jozef Kuric | 29.10.2015 o 11:04 | (upravené 29.10.2015 o 11:44) Karma článku: 3,68 | Prečítané:  1151x

Patrik Ouředník vo svojej próze Europeana predstavuje dvadsiate storočie so všetkými jeho protirečeniami a veľkými ilúziami. 

Vo svojom texte sa snaží dokázať, že od istého času ľudská civilizácia dospela akoby k názoru, že sa nič nedá zredukovať do jediného a pravdivého hľadiska.

Podľa autora Europeany je možno na vine tohto stavu jedna z najväčších vedeckých teórií - všeobecná teória relativity, popierajúca metafyzickosť a preferujúca relatívnosť, pretože v 20. storočí je často väčšina javov hodnotená relativistickou klasifikáciou, a to nie len vo fyzikálnych experimentoch, ale paradoxne aj v spoločenskom živote.

Život však určite nie je experiment, aj keď sa tak mnohým ľuďom možno javí. Relativizovať v otázkach života a jeho etiky je možno populárne, ale určite nie neškodné. Pritom človek ako uvažujúca bytosť sa asi často zamýšľa nad otázkami, či jeho život patrí do kategórie hodnotného žitia, alebo či to bola z hľadiska investícií jedna veľká existenciálna kríza.

Život nás totižto núti bilancovať, a to pritom nemusíme byť práve na smrteľnej posteli. Medzníkmi môžu byť rôzne existenciálne epizódky, pričom kým pre jedného je hraničnou situáciou strata zamestnania, pre niekoho iného to nemusí byť ani smrteľná choroba. S hodnotou života to potom skutočne vyzerá akoby to bolo všetko relatívne, pretože niekto je šťastný v chudobe a niekto sa utápa v nespokojnosti, hoci sa zároveň topí v peniazoch.

Táto krátka úvodná úvaha však chcela byť hlavne premostením ku knižnej novinke s názvom Miliónová faktúra. Autor Jonas Karlsson v nej použil jeden unikátny motív, vďaka ktorému sa nad zmyslom a kvalitou života dá tiež pekne pouvažovať. Teda kniha aspoň k tomu nabáda, a to aj napriek veľmi jednoduchému príbehu, rozohratom na malom rozsahu (200 strán).

Hlavným hrdinom tejto novely je tridsaťdeväťročný muž, pracujúci na čiastočný úväzok vo videopožičovni v Štokholme. Žije single v prenajatom byte, nemá starosti o rodinu, deti, firmu či auto, a preto vo voľnom čase len leží na pohovke, pozerá filmy alebo si púšťa obľúbené platne.

Ostatné roky nakupuje jedlo v tom istom obchod, raňajkuje tie isté cereálie. Stále si kupuje ten istý druh kávy, chodí do tej istej práce, navštevuje tú istú reštauráciu a kupuje si to isté jedlo so sebou, ktoré potom zje sám vo svojom poloprázdnom byte. Samota ho nebolí, život mu vyhovuje a v podstate je šťastný.

Má takýto život vôbec hodnotu, ktorá sa by sa dala vyčísliť alebo vyvážiť peniazmi? Podľa fiktívnej spoločnosti dá a to presne na 5 700 000 švédskych korún. Presne taká je totižto výška vyfakturovanej sumy tohto konkrétneho ľudského života. Keď sa dlžník ohradí voči absurdnej dlžnej sume, je mu byrokraticky odpovedané, že život predsa niečo stojí.

Preto začne spätne uvažovať nad svojím bytím a už ho nepovažuje až za taký úžasný život. Urobí si hrubý odhad svojich strastí a neúspechov a dospeje k názoru, že je skôr úbožiakom ako šťastlivcom. Vo svojej obhajobe sa snaží poukázať na úbohosť svojho prežívania, no paradoxne, čím sa viac sťažuje, tým viac jeho dlh narastá. O jeho osobnom nešťastí má fakturačná spoločnosť totižto iný názor, a tak jeho dlh upravuje smerom nahor, pretože aj nešťastná láska môže byť hodnotným životným kapitálom.

„Ľudia sú veľmi nešťastní. Väčšina ľudí sa má zle. Majú bolesti. Sú chudobní, chorí, užívajú lieky, majú obavy, boja sa a znepokojujú pre rozmanité veci. Sú vystresovaní alebo majú záchvaty paniky, smútia, majú zlé svedomie, požiadavky na výkonnosť, problémy so spánkom a koncentráciou alebo sú iba otrávení, spochybňovaní, cítia, že sa s nimi nespravodlivo zaobchádza. Oklamaní, neúspešní, dlžní, čo len chcete. Väčšina ľudí na vrchole prežije zopár rokov akej-takej spokojnosti v detstve. Práve zaň dostávajú body. Potom nastane pravá temnota.“

Karlssonova próza nie je nejakou veľkou filozofickou esejou, naopak jej devízou je práve jednoduchosť a miestami až banálnosť, pretože je vysoko pravdepodobné, že podobnými otázkami bytia sa zapodieva väčšina ľudských bytostí. No relativizmus už dávno zasiahol aj do sveta kníh, pretože to, čo je pre niekoho sci-fi báchorka, môže byť pre druhého motivačnou literatúrou, meniacou život čitateľa od základov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?