Keď boli Slováci v centre veľkej utečeneckej krízy

Autor: Jozef Kuric | 20.6.2016 o 9:20 | Karma článku: 10,68 | Prečítané:  9358x

V literatúre sa uvádza, že po prvej vlne masívneho vysťahovalectva do Ameriky (70. roky 19. stor. až po začiatok 2. svetovej vojny), žila len na území USA početná slovenská etnická skupina dosahujúca počet asi 750000 osôb.

Amerikán do každej rodiny

V historiografickej literatúre sa uvádza, že po prvej vlne masívneho vysťahovalectva do Ameriky (70. roky 19. stor. až po začiatok 2. svetovej vojny), žila len na území USA početná slovenská etnická skupina, dosahujúca počet asi 750 000 osôb.

Mnohí vo svojej pôvodnej vlasti zanechávali zvyšok rodiny, niektorým sa podarilo za veľkú mláku dostať aj ostatných blízkych príbuzných, no mnohým sa americký sen rozplynul už po prvých mesiacoch. S určitosťou sa dá povedať, že mnoho slovenských rodín ma vo svojej genealógii svojho Amerikána, tú moju nevynímajúc.

Môj pradedo Jozef Kuric pochádzal z dnes už neexistujúcej obce Harvelka, ktorú pohltilo vodné dielo Nová Bystrica. Do USA sa za prácou vydal z chudobných Kysúc a o jeho amerických stopách som pred rokmi pátral prostredníctvom webovej stránky libertyellisfoundation.org, ktorá mapuje históriu ostrova Ellis Island – bývalej  prisťahovaleckej stanice pre imigrantov do USA.  

Pradedo sa napokon z USA vrátil už do novovzniknutého Československa, žiaľ zarobené peniaze si užil len krátko. Žijúce príbuzenstvo si na neho už nepamätalo, no americký úradník v prisťahovaleckej kancelárii čo-to o ňom zapísal. Išlo hlavne o formálne zápisy, ale nechýbajú ani základné biometrické údaje.

Zo záznamov sa o každom prisťahovalcovi, ktorý bol vpustený na územie USA, potenciálny bádateľ tiež dozvie, že imigrant súhlasil s politikou USA a neobhajoval násilné zvrhnutie vlády Spojených štátov, takže prichádzal v mieri. Američania sa okrem toho ešte museli presvedčiť, či prišelec nie je polygamista a anarchista.

Netuším, čím si pradedo na svojej púti všetkým musel prejsť, ale na základe výbornej knihy rakúskeho historika a publicistu Martina Pollacka, si viem obraz tohto historického vysťahovaleckého fenoménu celkom živo predstaviť. Autor sa síce vo svojej knihe Americký cisár (Masový útek z Haliče) primárne zameriava na chudobou postihnutú Halič, ale v jeho historickej reportáži defilujú aj mnohé príbehy uhorských Slovákov.

Amerika - pre mladých mužov zem zasľúbená

Slováci dostávajú priestor dokonca už v úvode knihy. 23. marca roku 1888 zadržala policajná hliadka v dedinke Staré Stawy v západnej Haliči, štyroch Slovákov. Skôr ako ich však úrady dokázali transportovať domov do Uhorska, do obce Brutovce, utečencom sa podarilo ujsť. Ich cieľovou destináciou boli USA.

Do USA dorazili 16. apríla 1888 a čo najrýchlejšie pokračovali do Pensylvánie, kde boli spolu s inými krajanmi najímaní ako lacné pracovné sily v baníckych a železiarskych spoločnostiach. Často dostávajú najťažšie a najnebezpečnejšie pracovné úlohy. Sú nekvalifikovaní, neovládajú angličtinu a vedenia spoločností nepoznajú ani len ich mená. Sú to pre nich len čísla, ktoré musia o pracovné miesta sústavne bojovať.

Stávajú sa obeťami záujmov továrnikov alebo odborových zápasov, ktorým vôbec nerozumejú. Keď sa hospodárska situácia zhorší, sú spolu s černochmi prepúšťaní ako prví. V robotníckych kolóniách, ktoré vyzerajú často ešte horšie ako ich chudobou zanedbané rodiská, patria k tým najslabším sociálnym vrstvám.

Domáci, Američania, ich považovali za podozrivých aliens s neznámym jazykom a čudnými zvykmi. Nazývali ich tiež bohunks alebo hunkies (odvodené od bohemian a hungarian), pričom tieto slangové hanlivé výrazy zahŕňali Rusínov, Slovákov, Poliakov, Čechov a aj Maďarov.

Pollack sa však nevenuje iba beletrizovaniu konkrétnych prisťahovaleckých osudov. Zameriava sa na migračnú vlnu ako na prirodzený fenomén, ktorý však vytvára aj negatívne dôsledky a priťahoval patologické konanie všetkých tých, ktorí sa na tomto spoločensko-ekonomickom procese priživovali. Jeho kniha mapujúca 19. storočie okrem toho ponúka množstvo paralel so súčasnosťou, a to nie len s tzv. migračnou krízou, ale aj s trestnou činnosťou, ťažiacou z nešťastia a chudoby iných ľudí (prevádzačstvo, obchod s bielym mäsom, novodobé otroctvo).  

Obchod s emigráciou

Autor čitateľovi približuje historický kontext a prináša dôkazy ako sa v období najväčšej migračnej vlny z Európy do USA, vytvorila celá sieť prevádzačov, organizátorov a priekupníkov, pričom v tomto období v Európe vznikla dokonca špeciálna profesia tzv. agenti vysťahovalectva, ktorých vôbec nie bezdôvodne, považovali za bezohľadných obchodníkov s ľuďmi, zaobchádzajúci s emigrantmi často ako so zvieratami.

Emigrácia z rakúsko-uhorskej monarchie síce nebola zakázaná, no navádzať ľudí na vysťahovalectvo alebo ho propagovať, bolo trestné. Za zvlášť trestuhodné bolo navádzať na odchod mladých mužov, ktorí nemali odslúženú povinnú vojenskú službu. Aj preto sa monarchia snažila tento masový odliv obyvateľstva zastaviť a tiež trestať všetkých tých, ktorí sa na emigrácii priživovali.

Častými technikami zneužívania boli klamstvá a nekalé praktiky. Potulní dohadzovači cestovali z obce do obce v mestskom oblečení, s hrubými zlatými reťazami a zlatými mincami, ktoré popri štedrom nalievaní vodky za pomoci podplatených krčmárov, ukazovali ako dôkaz toho, že v Amerike sa zlato váľa po zemi.

Chudobní roľníci nepoznajúci ani obyčajný kovový budík, sú klamaní, že toto meradlo času je špeciálny telegraf, prostredníctvom ktorého sa vybavujú lístky do USA.

“Pri predaji lodných lístkov (v Osvienčime) si agentúry pomáhajú takzvanými “telegrafmi”. Obyčajný plechový budík obsluhuje Abraham Landerer, komplicami nazývaný “lodný riaditeľ.” Riaditeľ natiahne budík a nechá ho zvoniť, čím akože vytvára telegrafné spojenie do Hamburgu alebo až do Ameriky. Potom sa pýta, či sa na palube lode ešte nájde voľné miesto. Vzápätí budík znova natiahne, aby mohol prijať odpoveď.

Za také “telegramy” cálujú vysťahovalci štyri až šesť guldenov S pomocou budíka sa Landerer opýta, či sa v Amerike pre toho či onoho emigranta nájde aj pozemok a pôda. Nakoniec sa budíkom zavolá “americkému cisárovi”, ktorého sa prefíkaný agent spýta, či bude taký láskavý a prijme do svojej ríše nového poddaného.”

Štátna prokuratúra monarchie pripravila rozsiahlu žalobu pre takéto početné prípady. Častými zločinmi boli: podvod, násilné konanie, obmedzovanie osobnej slobody emigrantov, podporovanie kriminálnej činnosti, predovšetkým navádzanie na dezerciu, zneužívanie úradnej funkcie, vydieranie, podplácanie a tak ďalej.

Pollack prináša svedectvá z takýchto súdnych pojednávaní, na ktorých často zaznievajú hrôzostrašné skutočnosti o zdieraní, ponižovaní, okrádaní a zavádzaní. Dedinčania, ktorí sa rozhodnú pre cestu do Ameriky, musia často predať celý majetok. Dom a pozemok neraz získa krčmár, dohadzovač alebo agent, ktorí sedliakov na vysťahovanie nahovorili. Lacno získanú pôdu potom využíva sprostredkovateľ, alebo ju s pekným ziskom predá ďalej.

Strach má viacero podôb

Protimigračné nálady v USA boli prítomné v mnohých štátoch únie a prejavovali ich zo začiatku hlavne občania vyšších vrstiev. Prúd chudobných prisťahovalcov zo zaostalých regiónov Európy vnímali ako nebezpečenstvo jednak pre demokraciu a všeobecne aj pre vlastné bohatstvo a bezpečnosť.

Neskôr sa xenofóbia rozrastie aj na nižšie vrstvy. Mnohí v už USA narodení anglosaskí protestanti za prudko stúpajúcou imigráciou videli sprisahanie, ktoré zosnoval rímsky pápež, aby ovládol Ameriku. Podľa nich tomu naznačoval fakt, že do USA prúdi množstvo katolíkov a tiež Židov.

Samozrejme, rímsky pápež a Židia v tom boli úplne nevinne. Emigranti pochádzali najmä z ekonomicky zaostalých regiónov, z čoho prirodzene vyplýva, že putovali za lepším životom alebo aspoň jeho ilúziou, a v prípade Židov išlo hlavne o reakciu na antisemitské nálady a brutálne pogromy vo východnej Európe a na území Ruska.

Impulzy boli prosto také isté, ako sú aj dnes. Nezamestnanosť, hladomory, epidémie, genocídy a túžba po lepšom a bezpečnejšom živote. Prestupnými stanicami pre týchto často zúfalých ľudí boli európske prístavy, kde boli však emigrantské masy vystavované pohŕdaniu, a to ešte na domácej, teda európskej pôde.

V Nemecku to napríklad vyvolávalo fóbie, že početní východoeurópski utečenci, najmä haličskí a ruskí Židia vlastne ani neplánujú odísť do Ameriky a zostanú tak na obtiaž Nemecku. Takisto sa šíril strach, že Ostjuden prinesú nákazlivé choroby. Keďže sa často stávalo, že americké úrady nepovolili vstup veľkým skupinám prisťahovalcov a bez prostriedkov alebo chorých ich poslali obratom späť do Európy, masy bezprízorných ľudí vzbudzovali v európskych prístavoch ďalšie obavy.

"V niektorých jednotlivcoch vzbudzujú ruskí židovskí emigranti súcit, väčšina ich však odmieta, alebo z nich má dokonca podvedomý strach. Cudzinci, navyše Židia, prichádzajú otrhaní a chudobní“.

„To isté počúvajú utečenci z Haliče, keď dorazia do Nemecka. Po uliciach sa potulujú skupiny čudne oblečených ľudí a zoskupujú sa pri vlakových staniciach. Muži v silno páchnucich ovčích kožuchoch s huňatou vlnou navrchu, ženy zakrútené do veľkých šatiek. S Nemcami sa nevedia dorozumieť a nedokážu prečítať ani všadeprítomné nariadenia a zákazy: Nepľuť! Nepitná voda! Nezakladať oheň! Porušujú dobré mravy, už len ich masová prítomnosť vyvoláva v Nemcoch podozrenie".

Resumé

Martin Pollack v knihe Americký cisár presne a do hĺbky popísal viacvrstvovosť migračných pohybov.

Americký historik Timothy Snyder o knihe a jej autorovi napísal, že odhaľuje „brutálny obraz stretu zaostalej provincie s počiatkami globalizácie. Pollack s citom, avšak neľútostne, búra dva nostalgické mýty o haličskej dedine a americkej zasľúbenej zemi“.

S týmto konštatovaním sa dá naplno súhlasiť a tiež je nutné dodať, že množstvo historických faktov, podporených silnými príbehmi konkrétnych ľudí, robí z knihy Americký cisár veľmi dôležité čítanie nielen o minulosti, ale aj súčasnosti.

 

Martin Pollack: Americký cisár - Masový útek z Haliče,  Vydavateľstvo: Absynt, 2016, preklad: Michal Hvorecký, Edícia: Prekliati reportéri  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?