Kúzelné upratovanie znie ako oxymoron, no aj tak vraj prináša životné šťastie

Autor: Jozef Kuric | 2.8.2016 o 12:11 | (upravené 2.8.2016 o 12:30) Karma článku: 3,75 | Prečítané:  810x

Upratovanie je predovšetkým rozhodovaním sa o tom, čo si chceme ponechať, a nie vnútorný zápas o tom, čo by sme mali vyhodiť. 

V Japonsku je koniec roka tradične časom, keď sa ľudia pustia do veľkého čistenia svojich domovov. Myslím si, že tieto očistné rituály sú typické aj pre naše končiny, pričom väčšina z nás je každoročne účastná alebo konfrontovaná aj s tzv. jarným upratovaním. A hoci sme upratovaním posadnutí vlastne celoročne, len málokedy dosiahneme uspokojujúci stav.

Sme totižto obklopení množstvom vecí, upratovanie je preto skôr prenášaním vecí z miesta na miesto, a ak by sme si aj tento fakt nechceli dlhodobo priznať, často nás skutočná pravda vydesí napríklad pred sťahovaním.

Na úspešné upratovanie a tiež udržiavanie poriadku existuje mnoho stratégií, pričom jedna skutočne celosvetovo preslávená sa prednedávnom zrodila v už spomínanom Japonsku. Jej autorkou je Marie Kondo, ktorá sa upratovaniu venuje už od malička, pričom svoju obsesiu pretavila až do úspešného biznisu.  

Kúzelné upratovanie

Celosvetovo sa preslávila aj vďaka knihe Kúzelné upratovanie, ktorá sa dostala až na čelo rebríčku bestsellerov New York Times, predalo sa jej vyše tri milióny výtlačkov po celom svete a preložili ju do tridsiatichpiatich jazykov. Jej upratovacia stratégia KonMari dostala priestor aj v japonskej televízii a na žiadosť fanúšikov autorka napísala ešte konkrétnejšiu ilustrovanú príručku s názvom Upratané.

Hoci Kondo tvrdí, že jej klienti vlastne ani nepotrebujú žiadny ilustrovaný manuál, pretože ich úspech závisí z 90% od ich nastavenia mysle, ilustrovaný sprievodca japonskou metódou - ako si zariadiť šťastný domov, je napriek tomu na svete a aj na Slovensku.

Podľa autorky si musíme pred samotným nasledovaním jej metódy uvedomiť niekoľko skutočností. Po prvé, slová upratovanie vyčistenie sa síce často používajú ako synonymá, ide však o dve celkom odlišné veci. Upratovanie sa týka predmetov, ktoré hromadíme my, pri vyčistení ide o špinu, ktorá sa kopí aj sama od seba.

Obidve činnosti, teda upratovanie a čistenie samozrejme zostávajú na nás, lebo prach sa síce množí sám, ale zbaviť sa ho musíme my, no na rozdiel od upratovania to musíme robiť pravidelne, pričom Kondo tvrdí, že skutočné upratovanie stačí urobiť dôsledne raz, a to počas tzv. upratovacieho maratónu.  

Začať by sme mali uvedomením si vlastného vzorca vlastníctva. Pod vzorcom vlastníctva vecí rozumie šablónu, ktorá môže spadať do jednej z troch kategórií: lipnutia na minulosti, túžby po stabilite v budúcnosti alebo do kombinácie oboch. Je dôležité pochopiť vzorec tohto vlastníctva, pretože je výrazom hodnôt, ktorými sa človek riadi.

Otázka, čo chceme vlastniť, je vlastne otázkou, ako chceme žiť svoj život. Najlepší spôsob, ako zistiť, čo naozaj potrebujeme, je zbaviť sa tohto, čo nepotrebujeme. Proces výberu vecí môže byť samozrejme veľmi bolestivý. Núti nás konfrontovať sa s našimi nedostatkami a aj tým, aké chyby a hlúpe rozhodnutia sme urobili v minulosti.

Upratovanie je však aj napriek tomu predovšetkým rozhodovaním sa o tom, čo si chceme ponechať, a nie vnútorný zápas o tom, čo by sme mali vyhodiť. Podľa Kondo tento proces ponúka neoceniteľnú možnosť učiť sa, umožňuje nám zhodnocovať vzťah k veciam a v konečnom dôsledku aj rozlúčiť sa so záhadnými káblami, mysteriózne scvrknutými tričkami, neidentifikovateľnými kuchynskými prístrojmi alebo liekmi, ktoré sa tvária, akoby mali vydržať naveky v našich domácich lekárničkách.

Metóda KonMari má šesť základných pravidiel

  1. Zaviažte sa poupratovať si
  2. Predstavte si svoj ideálny životný štýl
  3. Najprv veci vyraďte
  4. Upratujte podľa kategórie, nie miesta
  5. Postupujte v správnom poradí
  6. Spýtajte sa sami seba, či vo vás predmet vzbudzuje radosť.

V skratke by sa dalo týchto šesť bodov rozvinúť asi takto:

Na začiatku je rozhodnutie upratať si vlastný domov, ale nie tak, aby vyzeral pekne pred návštevou, ale aby naplnil život človeka šťastím a možno aj navždy zmenil životný štýl jeho majiteľa. Kľúčom k úspešnému upratovaniu je najprv veci vyradiť. Zbaviť sa niečoho, čo už nepotrebujeme, nie je podľa autorky ani plytvaním, ani hanbou.

Dá sa vôbec o niečom, čo je hlboko pochované v skrini alebo pivnici, načo sme už dávno zabudli, že vôbec existuje, nazývať niečím, čo si ceníme alebo to budeme niekedy potrebovať?

Podľa Kondo treba prekonať jedno všeobecné tabu „Môže sa to ešte zísť“.

Jej osobná skúsenosť bola vraj taká, že aj napriek tomu, že sa niektorých predmetov zbavila, ich absencia v jej domácnosti nespôsobila žiadnu katastrofu. Vždy sa v dome našlo čosi, čo poslúžilo ako náhrada. Samozrejme, odšťavovač nikdy nenahradí príklepovú vŕtačku, ale tĺčik na mäso môže poslúžiť ako kladivo, keď chceme zatĺcť klinček do steny.

Ďalším z najbežnejších omylov, ktorých sa podľa Kondo dopúšťame, je upratovanie izby po izbe, pričom ona navrhuje upratovať podľa kategórií. Ak sa napríklad pustíme do kategórie oblečenie, prvým krokom je zhromaždenie všetkého oblečenia, čo nám umožňuje zistiť, koľko toho máme a tiež precitnúť a uvedomiť si, že veľkú časť si už nikdy neoblečieme.

Najlepšie je postupovať takto: oblečenie ako prvé, potom knihy, noviny, komono (zmes všetkého možného) a konečne spomienkové predmety, ktoré sa ako na potvoru zjavujú pri triedení iných kategórií a to aj na tých najnečakanejších miestach.

Je ľahké zbaviť sa niečoho, keď je dôvod zrejmý, napríklad zastarané oblečenie, alebo veci, ktoré už neplnia svoj účel. Ak však neexistuje žiadny presvedčivý okamžitý dôvod, je to oveľa ťažšie. Preto je podľa upratovacej konzultantky potrebné dotýkať sa konkrétnych vecí a nechať si potom len tie, ktoré v nás vyvolávajú šťastie alebo radosť.

Od filozofie k činom

Okrem tejto v podstate životnej filozofie je však jej kniha skutočným ilustrovaným sprievodcom ako si usporiadať šatník, zásuvky či police. Zároveň predstavuje unikátnu skladaciu metódu Marie Kondo, ako správne zložiť rôzne typy oblečenia.

Okrem toho poskytuje rady ako upratovať rôzne miestnosti našich obydlí a tiež ponúka inštruktáže, ako urobiť poriadok vo všetkých kategóriách predmetov, ktoré vlastníme, od oblečenia cez knihy, kozmetiku, dokumenty až po predmety s citovou hodnotou alebo objekty nášho zberateľstva. 

Oslovila ma najmä jej metóda upratovať zásuvky podľa japonskej škatuľky bento. Obed v takýchto škatuľkách patrí k tradičnej japonskej kuchyni, ktorá pripisuje veľkú dôležitosť vzhľadu potravín a tiež samotnej estetike uloženia. Kľúčovým faktorom je oddelenie chutí, krása a vzhľad, a to tak, aby to všetko do seba zapadalo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?