reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

reklama

Zápisky a spomienky

Plážový Babylon

Jozef Kuric

Plážový Babylon

Ja váš brat a spoluobčan ocitol som na horúcich pieskoch Benátska a prinášam vám svedectvo o zmesi národov, hovoriacich rôznymi jazykmi, snažiac sa z času na čas dorozumievať sa aj medzi sebou navzájom. Tak som sa ocitol v obkľúčení Slovanov, Románov a Germánov, ktorí prišli za účelom vystaviť svoje telá horúcemu slnku a priniesť tak domov dôkaz, že si to skutočne užívali.

  • 7. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 591x
  • 1
Športom k trvalým spomienkam, alebo rok športu na dedine

Jozef Kuric

Športom k trvalým spomienkam, alebo rok športu na dedine

V poslednom čase ma zaujala upútavka s názvom "2012 - rok športu", ktorú každodenne vysiela RTVS. Okrem už skončených MS v ľadovom hokeji a Ligy majstrov, v nej propaguje ME vo futbale, LOH Lodnýn 2012, Tour de France a Formulu 1. Je graficky celkom príťažlivá, vhodne zladená s hudbou a potešujúci je aj fakt, že vznikla v dielni RTVS bez špeciálnych nákladov. V mojom prípade má však aj výrazný asociačný efekt. Dynamický spot spúšťa vo mne film plný spomienok na športové roky z môjho neskorého detstva.

  • 19. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 832x
  • 4
Polícia - zabávaj a poučuj

Jozef Kuric

Polícia - zabávaj a poučuj

Nejako častejšie sa začínajú prejavovať skratové konania niektorých policajtov. Jeden by sa mohol domnievať, že na našom území šarapatí nejaké obrovské patogénna mračno, presúvajúca sa náhodne ponad policajné okrsky.

  • 18. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 119x
  • 3
Krátko o maďarských bozkoch a priateľstve v pokušení

Jozef Kuric

Krátko o maďarských bozkoch a priateľstve v pokušení

Boli mladí. Jeden sa chcel podobať na Davida Gahana a toho druhého blonďavá kučeravá hriva predurčovala k tomu, aby sa tváril ako Martin Lee Gore. Dave bol o dva roky starší ako Lee, aj keď ľudia si často mysleli, že je to presne naopak. Príčinou tohto častého omylu bol fakt, že mladší Lee bol viditeľnejší, mal už niečo odfajčené a disponoval aj väčšími skúsenosťami. Asi aj preto mal vždy viac šťastia v „láske", aj keď s láskou to málo pramálo spoločného.

  • 18. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 908x
  • 0
Krátko o múdrosti a rátaní do miliónov

Jozef Kuric

Krátko o múdrosti a rátaní do miliónov

Kráčal som zadumaný domov, čistiac si hlavu príjemným, jarným vetríkom. Po vetre však ku mne doliehal ženský hlas. Trocha ma vyrušoval. Bol naliehavý a taký výchovný. Zistil som, že patrí niekomu z dvojice predo mnou, s určitosťou dospelej osobe. Predo mnou kráčali matka s dcérou. Dievčatko so sklopenou hlávkou a aktovkou na chrbte, matka s igelitkou a afektom v hlase.

  • 15. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 392x
  • 3
reklama
O láske a súmraku v čase predvianočnom

Jozef Kuric

O láske a súmraku v čase predvianočnom

Záver starého roka som bol nútený preklínať v duchu a často aj nahlas. Nepomáhala ani škoricová a borovicová predvianočná atmosféra, ktorá predtým vždy zaberala. Akoby aj mohla, keď človeka nachvíľu podrazí vlastné telo, a v jeho blízkom rodinnom kruhu zradí telo niekoho úplne, zákerne a navždy. Naozaj zvláštny záver roka.

  • 20. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 254x
  • 13
Sľúbili sme si...

Jozef Kuric

Sľúbili sme si...

Jeden sa chcel podobať na Davida Gahana, druhý sa česal ako Martin Lee Gore. V akejsi infantilnej viere, že budú stále mladí si sľúbili, že zostanú pravovernými Depešákmi do konca života. Prisahali si, že zostarnú spolu so svojimi idolmi, aj keď oni mali pred nimi už nejaký ten náskok. V čase, keď sú najväčším problémom pubertálne vyrážky, malé vreckové a pondelňajšia písomka z fyziky, naivnejšiu prísahu človek asi ani nevymyslí.

  • 17. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 325x
  • 10
Bolo ich jedenásť, už ich je len...

Jozef Kuric

Bolo ich jedenásť, už ich je len...

Jedného dňa ma zavolalo moje rodisko. Zvykne tak urobiť párkrát do roka. Raz je príčinou niekoho svadba, inokedy niekoho narodenie a bohužiaľ často aj smrť. Tentoraz sa však malo doma veseliť. Oslavovať malo dokonca samotné rodisko, pretože aj rodné hrudy mávajú svoje okrúhle narodeniny. Na pozvanie som odpovedal kladne. Stretnutie s rodákmi bolo naozaj príjemné. Usmieval som sa na známe tváre, a v tých neznámych, som hľadal podobnosť s tými známymi. Podávali sme si ruky, potľapkávali sme sa po pleciach. Stisky rúk boli naozaj pevné, úsmevy úprimné. Potom sa veľa spomínalo. S hrdosťou na úspechy živých, so smútkom na mŕtvych.

  • 28. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 222x
  • 6
Krátko o múdrosti a hruškovici

Jozef Kuric

Krátko o múdrosti a hruškovici

Je leto, čas dovoleniek a rodinných návštev. Čas, keď človek môže navštíviť svojich blízkych, svoje rodisko a pobudnúť tam pár bezstarostných dní. Robím tak aj. Mám rád tieto dni návratov a aj spomínania na tých, ktorí sa môjho návratu nedožili. Patrí k nim aj starý otec, na ktorého spomínam často aj tu na tomto „blogovisku". Vždy, keď navštívim jeho dom a dvor, chcem ho stále vidieť sedieť pod starou hruškou. Keby tam bol, podišiel by som k nemu a prisadol by som si. Doniesol by som mu noviny, ktoré tak rád čítal a on by sa opýtal na dnešný svet a ľudí, ktorí ho obývajú. Pozorne by si ma vypočul, a potom by zdvihol zrak ku korune starej hrušky, a povedal by niečo skutočne múdro naivné.

  • 25. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 322x
  • 24
Pravda o odpočúvaní a odpočuté o pravde

Jozef Kuric

Pravda o odpočúvaní a odpočuté o pravde

Rád cestujem vlakom, pretože tento druh cestovania má svoje čaro. Okrem toho, že sa človek vezie, môže zároveň robiť aj mnoho iných vecí, dokonca niekoľko súčasne. Ja napríklad sledujem bežiacu krajinu, čítam si a pritom sa často potajme venujem ešte jednej záľube, a to odpočúvaniu. Nerobím však nič nekalé, len vo všetkej počestnosti odpočúvam spolucestujúcich. Robím tak kvôli svojmu záujmu o človeka a priznávam, trocha aj kvôli inšpirácii. Vo vlaku odpočúvam najradšej, pretože tu sa jednoducho odpočúva omnoho lepšie ako v krčme. Netvrdím, že odpočúvanie v krčme nie je inšpirujúce, ale krčmové témy sa predsa len často podobajú ako vajce vajcu, a človek často odpočuje len dialógy o množstve vypitého alkoholu a o následnom stave neurónov opíjajúcich sa osôb. No a neexistuje nič horšie, ako keď sa človek usadí v krčme vedľa alkoholom opojených hlavohrudí, ktoré komunikujú len skloňovaním vulgárnych pomenovaní pohlavných orgánov a časovaním írečitých slovies, ktoré sú zase synonymom súlože.

  • 23. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 767x
  • 2
reklama
O konci sveta

Jozef Kuric

O konci sveta

Môj koniec sveta bol niekedy za dedinským krížom, za takým tým „svätým za dedinou". To bola hranica, kam som mohol ísť ešte sám. Za týmto krížom, sa na všetky svetové strany rozprestieral už len svet zakázaných miest.

  • 30. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 994x
  • 12
Kde je Šani?

Jozef Kuric

Kde je Šani?

Vždy, keď na mňa z televíznej obrazovky útočí nová reklama telekomunikačného operátora, kde hľadajú cez pol Slovenska z internetovej siete padnutého nejakého Šaniho, spomeniem si na dobu, keď počítač bola ešte obrovská kasňa s funkciou kalkulačky. Vtedy som aj ja poznal dvoch mužov, nositeľov mena Šani. Boli to starý Šani a mladý Šani, otec a syn. Boli to jednoduchí dedinskí cigáni. Nikdy sme ich cigánmi nenazývali, nebolo vlastne ani prečo, mali predsa mená. Starému sme hovorili Šani báči a mladému iba Šani. Ich by však slovo cigán vtedy určite neurazilo, sami sa tak hrdo nazývali, akoby boli hrdí na svoju inakosť.

  • 23. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 20 387x
  • 75
Anatómia z ABC (od holuba k človeku)

Jozef Kuric

Anatómia z ABC (od holuba k človeku)

Dnes sa stále hovorí a píše o potrebe interaktivity vo vzdelávaní a o digitalizácii vyučovania. Táto generácia detí je už naozaj digitálna a je pravdou, že dnešné deti už množstvo informácii získavajú na internete, v zmysle hesla „všetko je na webe". Tak sa ich domácimi učiteľmi stávajú hlavne internetové vyhľadávače a po aktívnejšom získavaní informácií siahajú už pomenej. Pamätníci, spomínate si ako ste informácie získavali v minulosti vy? Ako ste získavali nové poznatky bez možnosti napísať do googla napríklad slová „vtákopysk divný"?

  • 18. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 582x
  • 10
S Murakamim o ohni

Jozef Kuric

S Murakamim o ohni

Keďže som narodený v znamení rýb, mojim živlom by mala byť voda. Ja však od malička obdivujem aj jej protiklad - oheň. Je to asi prirodzené. Oheň stál pri zrode človečenstva, prinášal teplo a svetlo tam, kde dovtedy vládla iba temná praveká tma. Asi aj preto má v sebe mnoho ľudí zakorenenú úctu k ohňu a fascináciu jeho plameňmi. Počas detstva som mal veľa možností stretnúť sa s otvoreným slobodným ohňom. Život na dedine tieto skúsenosti jednoducho ponúkal. Ako deti sme sa často s ohňom pohrávali, samozrejme pod dozorom dospelých. Ponúkali sme mu suché konáre a štiepky dreva, a on sa do nich zahryzával plamennými zubami.

  • 12. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 272x
  • 17
Svätci z piesku

Jozef Kuric

Svätci z piesku

V našom meste na námestí, vraj zo zrniek piesku, povstali dvaja svätci. Hovorili to v telke a písali o tom v miestnych novinách. Vraj sú z morského piesku, dovezeného bohvie odkiaľ. Miesto pôvodu a aj receptúra sú udržiavané v tajnosti. Autor súsošia, ale novinárom prezradil, že piesok pochádza z Európy. Keďže český sochár Radovan Živný žije v Portugalsku, je možné predpokladať, že piesok pchádza z portugalských pláží. No možno je táto moja domnienka mylná a piesok pochádza aj z domoviny týchto svätcov, ktorí priniesli našim predkom písmo a liturgický jazyk.

  • 9. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 865x
  • 14
reklama
Havran na rozpálenej streche

Jozef Kuric

Havran na rozpálenej streche

Na plochej rozpálenej streche, domu oproti, som videl havrana. Takého kobaltovo čierneho, s lesklým perím. Rozťahoval krídla, a potom ich zakrivoval skoro do dokonalého kruhu, akoby chcel pred poobedným slnkom schovať svoju hlavu. Sledoval som ho ešte chvíľu, pretože sa mi zdalo, že tancuje. Tancoval, ako nejaký indiánsky šaman, odetý do odevu z vtáčieho peria. Sálajúce teplo z rozpálenej strechy krivilo jeho obraz, a možno aj preto chvíľami pripomínal fatamorgánu.

  • 19. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 080x
  • 12
O láske rozmenenej na samotu

Jozef Kuric

O láske rozmenenej na samotu

Je nedeľa a stojíme tu len traja, približne v rovnakom veku. Podmnožinu „A" tvorím ja sám. Oni dvaja sú spolu v tej druhej s označením „B". Na prvý pohľad tvoria pár, muž a žena, ktorí majú k sebe dosť blízko. Vymieňajú si teplo v chladnom počasí, ona opretá o jeho hruď. Každý neznámy pozorovateľ by mal pocit, že je to láska.

  • 27. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 732x
  • 60
Mnoho slovenských rodín má svojho Amerikána

Jozef Kuric

Mnoho slovenských rodín má svojho Amerikána

Amerikáni, teda krajania v Amerike. Ľudia, ktorí s rôznou motiváciou opúšťali svoju dedovizeň, aby pokúšali šťastenu v cudzom svete za veľkou mlákou. Usádzali sa najmä v amerických priemyselných centrách, pričom v prvej etape vysťahovalectva (70. roky 19. stor. až po začiatok 2. svetovej vojny) patrili pravdepodobne k tým najslabším sociálnym vrstvám. Samozrejme tento ich status bol ovplyvnený aj ich pôvodom, keďže sa grupovali hlavne zo slovenských rodín chudobnejších maloroľníkov, domkárov a často aj doma tvorili skôr skupiny nekvalifikovaných poľnohospodárskych a továrenských robotníkov. Ich nekvalifikovanosť a neznalosť jazyka novej hostiteľskej krajiny ich predurčovali na výkon skôr ťažšej práce a často tvorili lacnú pracovnú silu využívanú americkými veľkopodnikateľmi.

  • 18. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 371x
  • 43
Už ma netráp. Odíď!

Jozef Kuric

Už ma netráp. Odíď!

Poviem ti, že už ťa mám naozaj dosť. Nehovorím, že v tvojej spoločnosti mi nebolo príjemne, skôr naopak. Vždy som sa na tvoj príchod tešil a zastával som ťa aj pred tvojimi odporcami, tvrdiac, že tvojej kráse sa nič nevyrovná, a že si tak isto dokonalá a krásna, ako tvoje sokyne. Hneval som sa na teba len vtedy, keď si sa v čase Vianoc omeškala, a tvoje miesto pri štedrovečernom stole tak zostalo prázdne.

  • 17. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 318x
  • 50
Hlava by aj chcela, ale telo nevládze

Jozef Kuric

Hlava by aj chcela, ale telo nevládze

V jedno ráno som dosť neuvážene pred manželkou vyhlásil, že musím urobiť niečo dosť výrazné pre moje zdravie, že začnem behom a urobím tak ešte dnes večer. Na manželkinu otázku, že čo ma to napadlo, som odpovedal protiotázkou, či si naozaj neráčila všimnúť tú stále sa zväčšujúcu pneumatiku na mojom bruchu, ktorá sa z príťažlivej galusky pomaly mení na matadorku. Potom som spomenul ešte niečo o zdraví a o tom, že som stále mladý a celkom sympatický muž a chcem, aby to ešte dlho aj tak zostalo. Neodpovedala, len sa tak potmehúdsky usmiala a mne bolo jasné, že v tomto momente platí, že kto mlčí, ten svedčí.

  • 14. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 419x
  • 74
reklama
SkryťZatvoriť reklamu