Zväčší nozdry a dvakrát sa z plných pľúc nadýchne. Molekuly pachu sa zachytávajú na chlpoch prerastajúcich okraje nosných dierok. Nosné riasy posúvajú molekuly zápachu do mozgových centier. Presviedča sa, že to bol opäť on, besné zviera v ľudskej koži. Hľadá ho už niekoľko rokov. Na dosah ho mal asi pred dvoma rokmi v Brezne. Stopa sa potom stratila, ale obete pribúdali. Toto je už jeho jedenásta. Spoznáva jeho rukopis do najmenších detailov. Hľadaný bol vždy o krok vpred, zostávali po ňom len dietky smrti. Bolesť zažitá v tejto miestnosti je stále prítomná. Vníma ju ako mrazivé chvenie na tele. Doplňuje ju aj jemné zježenie chĺpkov na chrbte tak, ako sa to stáva vlkom a ich vyšľachteným potomkom.
* * * * *
Čupne si do epicentra zápasu, tak, aby nenarušil stopy. Z vrecka koženej bundy vyberá bielu chirurgickú latexovú rukavicu. Nedaruje jej život natiahnutím na prsty pravej ruky, len tak ochabnutú ju využíva na uchopenie na zemi ležiaceho ohorku cigarety jemu známej značky. Sám ju tiež pofajčieva, keď mu hladina nikotínu klesne pod mozgovými transmitermi požadovanú úroveň. Postaví sa, ustúpi dva kroky od obete. Zahľadí sa do priestoru miestnosti a pred očami sa mu spustí scenár vraždy ako dokonalý snuffový film.
Pevné držanie za zápästie, krk obete v pevnom zovretí jeho paže, podkopnutie nôh, zakľaknutie celou váhou na jej ploché teplé brucho. Úder päsťou do tváre, krvavý cícerok tečúci z nosa a z ľavého kútika úst. Prekrvené pery šeptajúce: „Prosím, prosím, prossssím". Zaslzené prosebné psie oči. Po krku sa zakrádajúce kostnaté ruky s tenkými prstami. Protistojace palce tlačiace na dýchaciu trubicu s asistenciou ostatných prstov, ktoré sa zarývajú medzi stavce krčnej chrbtice. Predátor očakáva prasknutie, ktoré prezrádza deštrukciu dýchacieho potrubia a zlomenie jazylky. Oči obete zalieva ďalší karmínový príliv sĺz. Krvné vlásočnice postupne uvoľňujú svoj červený obsah a napĺňajú tkanivá nadmerným množstvom krvi. Červené krvinky zbavené kyslíka praskajú a vypúšťajú tak do svalstva svoj obsah, ich prázdne telíčka vytvárajú zrazeniny modrej až čiernej farby. Telo obete opúšťa zranená duša ako vodná para unikajúca z nálievky vriaceho čajníka. Nevládne telo dravec zbavuje šiat, trhá ho na kusy, šklbe ho z nositeľky ako perie zo zarezanej hydiny. Telo bez života chvíľu vzdoruje, potom rezignuje a poddáva sa. Šelma sa sústreďuje na rozkrok, strháva poslednú bariéru zo spodného prádla. Ohanbie nevzdoruje, zahanbené pysky vpúšťajú medzi seba votrelca. Kreatúra prerazí opevnenie a začína svoje ofenzívne ťaženie. Doráža, zrýchľuje a zbavuje sa svojich nahromadených nenávistných plodivých štiav, ktoré však v mŕtvom tele nenachádzajú uvítacie družby chtivé obecenstvo. Invázna armáda bičíkovcov sa len bezcieľne potuluje po prekyslenom bojisku, zachvátená chaosom, strachom z mŕtveho neznáma stráca sa v tichu a v tme medzi klkmi čoraz viac odkrveného tkaniva.
* * * * *
Ukojený dobyvateľ sa postavil nad pokorené telo. Zápas ho mierne vyčerpal, zadýchal sa. Unavené pľúca sa vzmáhajú ako mechy kováčskeho hámra. Do toho si zapálil cigaretu. Pľúca zaprotestovali a vydávajú signál na hrdelné odkašľanie. Vykašliavací reflex posúva z pľúcnych mechúrikov nazbieraný hustý hlien, ktorý sa dostáva do úst. Ponaťahuje ho po jazyku, sformujúc ho do plastickej hmoty, pomáhajúc si váľaním o podnebie. Slaný hlien zamiesený do požadovaného tvaru si pripraví na špičku jazyka ako projektil a následne ho vymrští do priestoru mieriac na obnažené mŕtve telo. Chrcheľ stvorený z pohŕdania dopadá na chladné brucho obete, stráca postupne svoju koncepciu a ostýchavo sa plazivo presúva pod ležiace telo. Tam si nachádza svoj úkryt ako plaché zvieratko sledujúc z bezpečia odchod svojho stvoriteľa.
* * * * *
Dokončí rekognoskáciu miesta činu a odobratie stôp. Zapáli si cigaretu obľúbenej značky, zakašle. Vo vrecku mu zavibruje mobil. Prijme hovor.
„Tak a máme dvanástku," ticho skonštatuje.
