reklama

Pre všetkých skutočných učiteľov, učky, profákov a profky

Je to už nejaký čas, čo som sedel v školských laviciach ako žiak. Stále však spomínam na časy drania školských lavíc a paradoxne, čím so straší, spomínam na moje školy s príjemnou nostalgiou a s úsmevom. Spomínam si na všetkých učiteľov a učiteľky, s ktorými som mal tú česť sa v priebehu mojej edukácie stretnúť. Pamätám si úplne na všetkých, na niektorých síce ťažšie, ale tí sú naozaj v zanedbateľnej menšine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Asi ako u každého, najstaršie a možno aj najsilnejšie spomienky mám na svoju prvú pani učiteľku, ktorá ma naučila všetky tie základy, ktoré už za čias Márie Terézie nazývali trívium. Tlačené písmenka som síce poznal už pred prvým vstupom do školy, ale pani učiteľka ma naučila písať jedným ťahom ich elegantnejšiu, atramentovým perom vytvárajúcu podobu. Spomínam si na tie plniace perá a ešte dnes cítim niekde v podvedomí vôňu modrého atramentu. Pamätám si na špinavé prsty od indiga, ktoré som si vždy zamazal pri ich napĺňaní,a v ušiach mi znie nepríjemný škrabot, ktorý niekedy vydalo pierko, silené rukou prváčika pri pohybe po papieri, spomínam si aj na tie krásne machule a na zbraň proti ich vzniku v podobe ružového pijaka.
V pamäti nachádzam spomienky na prvé skúsenosti s ozajstnou matematikou a na frflanie celej generácie vtedajších rodičov, ktorí odsudzovali nám prváčikom predkladané množiny ako zbytočné zblbnutie ich detí a odklon od obyčajného sedliackeho rozumu. Mne sa však tieto farebné kruhy s rôznym obsahom (hrušky a jabĺčka) páčili, boli dôkazom vedeckosti a dôležitosti matematiky a názorným vyjadrením imaginárnych čísel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj na druhý stupeň ZŠ spomínam s láskou. Za učiteľskou katedrou sa striedali už viacerí učitelia a učiteľky s rôznymi aprobáciami. Prevládali učiteľky, ktoré sme oslovovali súdružky (familiárne sužky). Aj napriek ich osloveniu a možno aj ich viere v ideu socializmu, prinášali pre mňa množstvo nových poznatkov a vôbec som nemal pocit, že by škola bola nudná a nezáživná. Nebola to síce úplne „škola hrou", ale nebol to ani kláštorný stredovek. Opäť si spomínam na prvé nazeranie do okulára mikroskopu, pitvanie dážďovky, obrovské zemepisné mapy a po nich sa pohybujúce sa ukazovátko, preparáty zvierat a pásomnicu vo formaldehyde, spomínam si na premietanie náučných filmov s pravidelným pretrhnutím celuloidu a všetky tie meotary a diaprojektory. K tomu ešte plno krúžkov, ktoré som vtedy absolvoval naozaj dobrovoľne a nemusel som byť ani vlastníkom vzdelávacieho poukazu ako dnešní žiaci. Ja sám som v jednom školskom týždni navštevoval niekoľko krúžkov ako napríklad: krúžok liečivých rastlín, krúžok prvej pomoci, čitateľský a výtvarný krúžok. Moje spomienky sa dotýkajú aj dnes už nepopulárnej ruštiny, ktorá bola vtedy pre mňa skutočným cudzím jazykom. Pamätám si na prvú ruskú básničku, ktorú som sa naučil a dnes ju už azbukou určite nenapíšem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Znela nejako takto:
Vot Tamara pasmatri
i igrušky nazavi,
kukla Lora,
mýška Býška,
Zájčik, dáže knížka,
Kubiky i mjač,
barabán, mašína,
kóška i kartína.

No zabudnúť sa nedá ani na gymnaziálne štúdium. Na všetkých tých stredoškolských učiteľov a učiteľky, množstvo diktovaného textu, povinné čitateľské denníky, stretnutie s literatúrou, históriou a filozofiou. Dnes sa pousmejem aj nad učiteľom brannej výchovy, ktorého som sa vtedy bál ako čert kríža, pretože išlo o bývalého vojaka, ktorý ma desil tými hrozbami o atómových hríboch a hľadaním azimutov za pomoci buzoly. A dokonca v pozitívnom svetle sa mi dnes javí aj mnou nenávidená telesná výchova, všetky tie výmyky na hrazde, skoky do výšky a pre mňa vtedy nedosiahnuteľné šplhanie po oceľovej tyči. No a dnes by som za výchovné považoval aj tie tzv. tatranky, ktoré rozdával náš dvojmetrový telocvikár na naše spotené krky a všetky tie nespočítateľné kliky, ktoré nám naordinoval za každé malé previnenie.
Úprimne spomínam na všetkých učiteľov a učiteľky, ktoré sa podieľali na mojom vzdelávaní a výchove, pričom moja úcta patrí aj tým univerzitným.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetko najlepšie ku "Dňu učiteľov".

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu