O láske rozmenenej na samotu

Autor: Jozef Kuric | 27.2.2011 o 21:00 | Karma článku: 13,00 | Prečítané:  2664x

Je nedeľa a stojíme tu len traja, približne v rovnakom veku. Podmnožinu „A" tvorím ja sám. Oni dvaja sú spolu v tej druhej s označením „B". Na prvý pohľad tvoria pár, muž a žena, ktorí majú k sebe dosť blízko. Vymieňajú si teplo v chladnom počasí, ona opretá o jeho hruď. Každý neznámy pozorovateľ by mal pocit, že je to láska.

Autobus zastaví a oni vstupujú skoro telo na telo, tými istými dverami. Som si skoro istý, že je to láska. Dokonca sa zhodujú aj vo výbere miesta na sedenie. Sadám si opodiaľ, a to tak, aby som ich nestratil z dohľadu. Ani neviem prečo ich pozorujem. Nie sú skoro ničím výnimoční, prosto normálny muž a žena, tvoriaci pár. Je však nedeľa, mesto je skoro prázdne a výber cieľov na sledovanie je obmedzený. Okrem toho sa mi práve hodia ako obraz do soundtracku znejúceho zo slúchadiel môjho prehrávača. Pridávam hlasitosť a nechávam sa masírovať skladbou Kiara od Bonobo. V okamihu sa rozhodnem, že dvojici doprajem ich spoločnú samotu. Odvrátim zrak a cez sklo sledujem, ako sa pohybujú domy a stromy.

Z mesta sa vraciam asi o hodinu. Blížim sa k zastávke autobusu, stoja tam iba dve osoby. Logické. Je nedeľa a mesto je skoro prázdne. Už z diaľky spoznávam toho istého muža a tú istú ženu. Opäť tvoríme jednu rovnakú množinu čakajúcich , no podmnožín je akosi viac. Teda presne o jednu. Ona stojí sama opretá o sklenenú výplň autobusovej zastávky, v rukách zviera kabelku a nedokáže zamaskovať čerstvé slzy. On stojí stranou, pofajčieva a pritom nedokáže zakryť nervozitu, tak si aspoň medzi šlukmi hryzie do spodnej pery.
Zrazu cítim nesúlad obrazu a môjho hudobného podmazu. Blízkosť a láska sa zmenili na neznesiteľnú samotu, ochutenú slanosťou sĺz a tabakom.

Prichádza očakávaný spiatočný autobus. Keď zastaví, on nastúpi prednými dverami, ona tými strednými. On si sadá na miesto za šoférom, ona zostane stáť niekde v strede a celú cestu klopí zrak. Ešte chvíľu ich pozorujem a potom obom doprajem ich samotu. Odvrátim zrak, zvýšim decibely hudby a znova sledujem tie isté bežiace domy a stromy.

Pred hodinou som si bol skoro istý, že to bola láska.

 

 

 

Foto v perexe: zdroj internet; Bonobo - Black Sands

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?