reklama

Kde je Šani?

Vždy, keď na mňa z televíznej obrazovky útočí nová reklama telekomunikačného operátora, kde hľadajú cez pol Slovenska z internetovej siete padnutého nejakého Šaniho, spomeniem si na dobu, keď počítač bola ešte obrovská kasňa s funkciou kalkulačky. Vtedy som aj ja poznal dvoch mužov, nositeľov mena Šani. Boli to starý Šani a mladý Šani, otec a syn. Boli to jednoduchí dedinskí cigáni. Nikdy sme ich cigánmi nenazývali, nebolo vlastne ani prečo, mali predsa mená. Starému sme hovorili Šani báči a mladému iba Šani. Ich by však slovo cigán vtedy určite neurazilo, sami sa tak hrdo nazývali, akoby boli hrdí na svoju inakosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (75)

Starý Šani nemal vzdelania, zato mal mozoľnaté ruky a zákal na jednom oku. Neviem, či bol niekde zamestnaný, ale robiť vedel. Pravidelne sa objavoval vo dvore môjho starého otca. Vtedy mal často oblečenú naškrobenú bielu košeľu, akoby šiel práve do kostola. On si však prišiel iba dohodnúť prácu. Vtedy mu starý otec vždy niečo zabalil pre jeho deti a vnúčatá, pred odchodom si chlapsky podali ruky a boli dohodnutí. Na druhý deň sa Šani báči objavil s vychudnutým koníkom ťahajúcim drevený voz, na ktorom mal naložený pluh. Potom sa spolu vybrali do dedovho vinohradu. Šani báči zapriahol koníka a preoral pôdu medzi radmi viniča. Po práci mu starý otec položil na dlaň šušťavú bankovku, do druhej ruky mu vtisol fľašku bieleho vínka, a do vrecka na košeli mu vložil balíček cigariet. Niekedy mu pribalil aj kus údenej slaninky, alebo za dve hrste oškvarkov. Starý Šani sa mohol zastaviť vždy, keď mal cestu okolo. Niekedy sa len tak porozprávali pod starou hruškou, niekedy sa aj na niečom dohodli a často si starý Šani aj niečo odniesol. Radoval sa aj zo starého kohúta, ktorý si už na dedovom dvore odslúžil svoje chlapské povinnosti. Kohúta vložil do veľkej koženej aktovky, z ktorej prekvapenému kohútovi trčala iba hlava. Potom Šani báči ešte dlho vrúcne ďakoval, a ešte dobrých desať minút kvetnato opisoval, aký fajnový perkelt s haluškami z neho doma uvaria. Za toto všetko mal starý Šani môjho starého otca v úcte, a on si ho tiež rovnako vážil, pretože v jeho osobe videl hlavne čestného človeka, ktorého rodina to má v živote o kúsok ťažšie ako tá jeho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mladý Šani bol troška iný, ako jeho otec. Bol predsa len z inej generácie, ale výchovu mal dobrú. Mal možno len základné vzdelanie, ale o to usilovnejšie pracoval. Bol zamestnaný u nás v roľníckom družstve a za prácou každodenne dochádzal zo susednej dediny, a to prosím na bicykli. Na riadidlách bicykla mal zavesenú koženú aktovku, presne ako jeho otec a celú cestu si pri šliapaní do pedálov pískal. Mal jednoducho taký latinsko-americký temperament, miloval akčné a kung-fu filmy, Michaela Jacksona a vedel tancovať lambadu. Za to som ho v tej dobe uznával, lebo Jacksonov moonwalk a lambada boli fakt ťažké tance. Niekedy po práci v družstve zvykol pomáhať aj môjmu otcovi. Za nič, len tak zadarmo, pretože môj otec sa k nemu vždy správal tak obyčajne normálne. Stačilo, že ho po práci ponúkol cigaretkou, pohárom vína, alebo usadil v našej kuchyni a ponúkol jedlom. Mal v úcte môjho otca, pretože on ho tiež rešpektoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom išli roky nejako rýchlejšie. Starý otec zomrel, jeho vinohrad spustol a potom do neba odišiel aj starý Šani báči. Zakapalo aj roľnícke družstvo, mladý Šani stratil robotu a odvtedy bola jeho jedinou prácou hlásenie sa na okresnom úrad práce. U nás sa už nikdy neobjavil, a po smrti môjho otca už ani nemal dôvod.

Ani neviem, čo som chcel týmto textom povedať, snáď iba to, že takíto ľudia nikdy neboli online, a predsa existovali. Boli to ľudia z mäsa a kostí, spájalo ich priateľstvo, bez rozdielu na pôvod a etnicitu a pevné chlapské stisky rúk.

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu