Hoď dlažobnú kocku, kto si bez viny

Autor: Jozef Kuric | 20.9.2011 o 14:55 | Karma článku: 11,98 | Prečítané:  2122x

Keď človek kráča ulicami mesta, očakáva , že stretne ľudí, potrasie pár pravíc a aspoň na diaľku pozdraví niekoľko známych. Prirodzene predpokladá, že ak sa vyberie na najhlavnejšiu ulicu v meste, na bývalé korzo, zažije takýchto stretnutí ešte viac. Ak k tomu bude ešte svietiť letné slnko a na oblohe nebude ani mráčika, mohla by byť prechádzka pešou zónou, naozaj príjemne stráveným časom. Môže navštíviť malé obchodíky, ktoré overil čas a aj spokojnosť zákazníkov. Po nákupoch by sa mohol nachvíľu usadiť v malebnej kaviarničke, alebo v záhradnej reštaurácii, ktorá zasahuje priamo do ulice a človek tak nestráca kontakt so živou mestskou tepnou. Javí sa to ako samozrejmosť? Žiaľ v našom meste už ani nie. Aj napriek letným a voľným dňom, bolo srdce nášho mesta skoro prázdne. Záhradné reštaurácie a kaviarne zívali prázdnotou. Zurčiaca fontána nemala koho v horúcich dňoch osviežiť. Už dávno schátrali aj staré kiná, odtiahli overení obchodníci a za nimi aj ľudia, moderní lovci a zberači.

Nie, to nie je následok nejakej nedokonanej apokalypsy. Je to len výsledok nového slovenského fenoménu, ktorý pochováva zaživa esprit starých miest. A v meste, ako je Nitra, to platí dvojnásobne. Niet sa však čomu čudovať. Za posledných pár rokov tu vyrástli až štyri veľké nákupné centrá, a k tomu ešte niekoľko supermarketov rozlezených na mestských perifériách. Stotisícové mesto tak podľahlo presile konzumu, a porážka by bola ešte bolestnejšia, keby vzniklo aj piate plánované zábavno-nákupné centrum.

Tu je výsledok:

Letné sobotné popoludnie, miesto Nitra

zahrada1.jpg

zahrada2.jpg

Chápem mnohým ľuďom to vyhovuje. Dokonca sú takí, ktorí si už trávenie voľného času ináč, ako pobytom v oceľovo-sklenených opachách nevedia predstaviť. Zvykli si na umelé svetlo, klimatizovaný vzduch a aj možnosť pohybovať sa skoro bez pohybu. Bell-Otisova revolúcia nadobudla extrémnu podobu. Mnohým naozaj k šťastiu stačí, keď sa môžu ukryť v sterilnom umelom meste, kde sa nechajú unášať eskalátormi a výťahmi. So svetom za sklom im stačí komunikovať prostredníctvom mobilných telefónov a statusov na sociálnych sieťach.

Ale čo tí ostatní? Tí, ktorým sa páčil pulzujúci život na hlavných uliciach a peších zónach. Tí, ktorým je ľúto, že ich staré mesto zostalo osamotené. Tí, ktorí sa chcú prechádzať a oddychovať v starých uličkách. Tí, ktorí chcú zájsť do malého komorného kina a pozrieť si aj film s titulkami, pretože našťastie stále nestratili schopnosť čítať a zároveň sledovať dej pohyblivého obrazu. Tí, ktorých v moderných kinách obťažuje nie len dokonalý obraz a zvuk, ale aj sŕkanie koly a vŕzganie pukancov.

Majú títo ľudia ešte vôbec nádej, že sa ich mestá znovuzrodia? Stratia raz svoju príťažlivosť aj moderné nákupné centrá? Vráti sa obchod, zábava a mestský život znova do ulíc miest? Alebo na korzo zablúdia už len tí, ktorým učaroval čínsky textil, výherný automat, ktorým zachutil albánsky kebab a lacné ovocné víno?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?