Moje prvé stretnutia s pešiakmi tohto biznisu boli naozaj korektné a ja som sa snažil reagovať pokojne a po vypočutí aj slušne odmietať. Keď sa však počet ich atakov zvyšoval, a oni mi už tesne po prijatí hovoru nedovolili ani nadýchnuť sa, nie to ešte zamyslieť sa a odpovedať, zvolil som asertívny prístup, ktorý sa z času na čas zmenil aj na agresívny. Potom sa vždy na určité obdobie odmlčali, aby sa mohli vrátiť s ešte väčším ofenzívnym tlakom.
Bol som nútený prejsť do taktickej defenzívy, loviac všetky tie neznáme telefónne čísla, ukladajúc si ich do adresára mobilného telefónu pod názvom „DEBILI OTRAVNÍ". Bol som presvedčený, že takto som s nimi parádne vypiekol, a že keď sa na displeji objaví „DEBILI OTRAVNÍ", jednoducho nezdvihnem alebo spojenie okamžite zruším.
Nepriateľská strana však moju taktiku asi prečítala, pretože hovory začali prichádzať stále z nových čísiel a bombardovali už aj môj služobný telefón. Hotové peklo, presne ako to od Chucka Plahniuka, ktorý vo svojom zatiaľ poslednom románe Prokletí tvrdí, že všetci zatratenci, ktorí po smrti putujú do horúcich pekiel, sú tam nútení venovať sa telemarketingu. Ich úlohou je v tom najnevhodnejšom čase vyrušovať pozemských klientov, pričom primárnym cieľom nie je predaj a prieskum, ale pokazenie obeda, prerušenia pracovného stretnutia alebo vyrušenie v tých najintímnejších chvíľach.