Nezacítil som to ráno v kostiach, ani sa mi nezjavila hlava Róberta Fica na dne kávovej šálky. Prosto si len dávam dokopy súvislosti, počítať do 83 som vedel už pred plnením povinnej školskej dochádzky a po júnových voľbách je mi jasné, kto ma nadlho kľúče od parného valca. No a potom je tu ešte zvláštne marketingové správanie sa dvoch súkromných zdravotných poisťovní. Pripomína to tak trocha ticho pred búrkou, v ktorom sa z času načas ozve békanie nastrčených oviec.
Kým silnejšia z dvojice podozrivo mlčí a hoci je práve september pre klientov zdravotných poisťovní prestupovým obdobím, zmohla sa na iba jemné reklamné šteklenie, ponúkajúc potencionálnym poistencom akúsi elektronickú zdravotnú kartu poistenca. Na druhej strane najmenší hráč na trhu sa snaží za pluralitu zabojovať a všetkých nás prostredníctvom televíznych obrazoviek výdatne masíruje, aby sme neboli ovcami.
Je minimálne zvláštne, že predmetné poisťovne takto diametrálne odlišne prežívajú možné ohrozenie ich podnikania. Jedine, že by sa s vládnym zámerom už dávno zmierili a skôr hľadajú stratégie ako z povinného vstupu do „kolchozu" vytĺcť čo najväčší kapitál. Ak by vláda presadila akékoľvek navrhované, samozrejme demokratické riešenie, hoci len to najjemnejšie, teda prenájom poistného kmeňa, tak bude vždy rozhodujúci počet poistencov. A tak kým košiar silnejšieho hráča na trhu je celkom početný, konkurent pravdepodobne pochopil, že má možno poslednú šancu svoj kmeň zväčšiť, pretože jednoducho platí, že čím viac oviec, tým väčší zisk.