Prvá zbierka textov vyšla knižne v roku 2012 a dostala názov Jeden výdych koňa. Ďalšia staronová várka článkov z rokov 2006 a 2007 nenechala na seba dlho čakať a nesie názov Dva hrby ťavy. Pre jeho články a aj spomínané televízne výstupy je typické, že autor prezentuje matematiku a fyziku v úplne inom svetle. Jeho prezentácia vedeckých poznatkov je často na míle vzdialená školským verziám týchto náuk, ktoré akoby ani neboli o tomto svete, ale fungovali len preto, aby mohli existovať domáce úlohy a písomky.
Knihu Dva hrby ťavy tvorí 50 textov začlenených do desiatich okruhov, pričom každá takáto kapitola obsahuje päť podkapitol. Čitateľovi sa pri mnohých z nich rozsvieti v hlave žiarovka, pričom životnosť tohto svetla je priamo úmerná jeho pozornosti a okruhu záujmu. Niektoré spoje tak možno vydržia dlhšie, a niektoré sa možno roztrhnú ako volfrámové vlákno v žiarovke po náhlom nápore. Každopádne hlavnou úlohou podobných popularizačných textov je, aby sa životnosť žiaroviek v hlave predlžovala na úroveň zdrojov svetla, do ktorých sa pridáva inertný plyn.
Apropo o inertných plynoch som pred touto čitateľskou skúsenosťou nevedel skoro nič. Dokonca som po nich nepátral ani vtedy, keď slovenská hudobná legenda plná Elánu prechovávala obdiv k inému Len(onovi) a seba nazývala inertným plynom. Priznám sa, nechápal som kontext. Možno som ho z gymnaziálnych rokov aj poznal, ale vlákno už dávno vyhorelo. Teraz ho však už poznám. Základnou vlastnosťou inertných plynov je totižto to, že sa vyhýbajú akýmkoľvek chemickým reakciám, sú to prosto egomaniaci Mendelejevovej tabuľky chemických prvkov. Aha, tak preto, už teraz chápem Jozef.
Martin Mojžiž skutočne dokáže výborne vysvetľovať aj v textovej forme a čitateľ sa tak dozvedá aj mnoho praktických alebo až kurióznych informácií. Tieto pikošky sa objavujú medzi riadkami na miestach, kde by ich čitateľ ani neočakával. Keďže autor je vedec, populizátor a človek s výbornou predstavivosťou, na vysvetlenie neznámeho ponúka príklad niečoho veľmi názorného, čo evokuje nové asociácie.
Tak napríklad v kapitolke o lekárskych prístrojoch, v texte o tlakomere príde na pretras slovo gong. Tento pojem asociuje gong oznamujúci v minulosti presný čas prostredníctvom telefónneho hovoru. A vy sa po tých rokoch mobilnej komunikácie a internetu dozviete, že táto služba stále existuje. Neostáva vám nič iné, ako si to okamžite overiť. Vytočíte teda číslo 12110 a naozaj, príjemný ženský hlas z minulosti je stále tam a oznamuje, že hodín, minút a sekúnd je presne toľko, koľko má byť.
Samozrejme, že toto vôbec nie je najdôležitejšia informácia, ktorú sa z knihy máte dozvedieť, ale napriek tomu poteší. Podstatná je veda a tak sa napríklad v tejto kapitole čitateľ okrem iného dozvedá ako funguje EKG a RTG, čo je to EEG, EMG, EOG, ERG, NMR, a že CT=RTG+PC. Po tomto okruhu si v duchu povie OMG a dúfa, že tieto zázraky vedy a techniky nebude nikdy potrebovať, a keď náhodou aj áno, tak nech sú maximálne dostupné aj pre slovenského pacienta. Modlíme sa Pane!
Autor vhodne prechádza z okruhu do okruhu. Strieda sa fyzika, chémia, biológia, astrofyzika, dejiny, ale aj šport. Čitateľ sa tak dozvedá niečo o teórii relativity, evolúcii, pravde, vede, vesmíre, molekulách a atómoch. Pochopí zákonitosti pohybu a aj to, prečo súperi nemajú v športe radi rotujúcu loptu alebo aj to, prečo ani desaťmetrová superpružná žrď neumožní atlétom skákať do desaťmetrovej výšky.
V matematike Mojžiš predstaví najslávnejšiu číselnú celebritnú päťku, ktorú tvoria jednotka, nula, Ludolfovo číslo π, Eulerovo číslo e a imaginárna jednotka i. Prečo práve tieto čísla? Teraz som už múdry, tak odpovedám: jednotka stála na prvopočiatku počítania a bez nuly by zase nevznikla matematika. Číslo π symbolizuje celú geometriu, číslo e tzv. diferenciálny a integrálny počet a napokon číslo i je stelesnením veľmi abstraktnej matematiky. Abstraktná matematika je však pre mňa už úplná španielska dedina, no matematici sú týmito číslami vraj takí unesení, že ich dokonca spojili do prekrásneho vzťahu, vyjadreného takto:
.
Neostáva nám nič iné, len uveriť.
Kapitola Päťkrát o číslach je však zaujímavá aj preto, že sú to vlastne také krátke dejiny matematiky. Mnohí sa orientujeme v základnej aritmetike, vo svete prirodzených, celých, racionálnych a reálnych čísel a Martin Mojžiš nám vysvetlí, ako sme sa dostali k číslu nula a ako dobre sa nám stalo, že sme sa rímskych číslic vzdali a aritmetiku sme radšej prebrali od Indov a Arabov. Veď už len napísať rímskymi číslicami dvanásť a pol milióna alebo vypočítať MDCIV x (CLXV - DXII), by bolo minimálne otravné a neviem si predstaviť tú kalkulačku.
Zaujímavá je aj kapitola o evolúcii a jej konfrontácii s teóriou inteligentného dizajnu. Prirodzeným premostením autor aj v tomto okruhu dokázal inteligentne nadviazať na problematiku sociálneho darwinizmu a rasizmu, pričom v podkapitole s názvom Prečo Inkovia nedobyli Španielsko?, podáva logické argumenty vysvetľujúce príčiny rozdielov medzi civilizáciami a spoločnosťami.
Podľa Mojžiša je vyspelosť a zaostávanie aj otázkou rozdielnych prírodných a podnebných podmienok. V tomto máme určite mnohí už dávno jasno, teda nie je to žiadna novinka, ale autor parafrázuje závery Jareda Diamonda, ktorý tvrdí, že za výhodami a nevýhodami je orientácia kontinentov. Kým orientácia Euroázie je prevažne západo-východná, orientácia Ameriky je prevažne severo-južná.
Keďže pozdĺž rovnobežiek sa podnebie výrazne nemení, aj civilizačné znaky sa mohli šíriť ľahšie. Podobnosť podnebia tak napomáhala vzájomným kontaktom, súpereniu, ale aj selekčným tlakom. Pozdĺž poludníkov sa podnebie naopak mení veľmi dramaticky. Aj preto zostali veľké americké civilizácie dlhodobo silne lokalizované a tým aj izolované, pričom tieto nevýhody ich v konfrontácii s európskou civilizáciou výrazne hendikepovali
V knihe však čitateľ nájde odpovede na mnoho ďalších zaujímavých otázok. Napríklad aj takýchto: Dá sa človeku vidieť do hlavy? Načo slúži pri meraní tlaku fonendoskop? Ako zapadá Mickey Mouse do Darwinovej evolučnej teórie? Koľko dimenzií má vesmír? Ako sa dá nakresliť 1,2618595...rozmerný obrázok? Prečo sa vodík nevolá kyslík? Prečo sa plavecké rekordy uvádzajú nepresne? Kde sa pretínajú rovnobežky? Ktoré pravdy sú naozaj hlboké? Šíri sa tma rýchlejšie ako svetlo? Koľko Nobelových cien má hélium? Mohli jaskynní ľudia faxovať? Načo je slovám toľko hlások?
Martin Mojžiš je aj známym kritikom nášho školského systému. Tvrdí, že v škole je nuda a že príčinou tejto nudy je nedostatok otázok. Škola vraj len definuje odpovede, chýba v nej hra a diskusia. Kým on svojou knihou prispel k formovaniu otázok a odpovedí, ja som sa rozhodol, že k tejto knihe pripojím aj trocha hry. Dám totižto šancu aj iným sa niečo naučiť a zároveň tejto konkrétnej knihe umožním napísať si ďalší knižný príbeh prostredníctvom projektu Knihobežník.
Dúfam, že knihu si nájde čo najviac čitateľov - hľadačov, ktorí jej pomôžu prekonať mnoho šťastných kilometrov. Prípadní hľadači pravdy a dobrých kníh, nájdu Dva hrby ťavy na tejto adrese.
Martin Mojžiš: Dva hrby ťavy, Vydavateľstvo: W PRESS, 2013
