reklama

Tak vchádza svetlo je kanadská severská krimi

Súčasný knižný detektívny žáner je veľmi rôznorodý. Ak opomenieme špecifické subžánre, napríklad historickú detektívku, tak sa nám však typológia scvrkne na dva základné modelové typy. Buď je hlavným hrdinom detektív, vyšetrovateľ s pohnutým osudom, lavírujúci na hranici zákona, nedbajúci o svoje zdravie, sociálne vzťahy a vzhľad, alebo je to naopak uhladený muž s fungujúcimi rodinnými väzbami a čistým morálnym štítom. Kým mierne sociopatický detektív sa často pohybuje v temnom mestskom prostredí, riešiac tie najbizarnejšie násilné činy, druhý typ hrdinu autori ukotvujú skôr v malomestskom alebo vidieckom prostredí, pričom násilie nie je až také samoúčelné a vrah sa často skrýva v blízkom susedstve obete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Kanadská autorka Louise Penny - päťnásobná držiteľka Agatha Award, si vo svojej literárnej kariére vybrala tú druhú cestu a stvorila dnes už detektívnu sériu o inšpektorovi Gamacheovi. Jej ústredný hrdina má blízko k šesťdesiatke. Zachováva si fešácky vzhľad a pôsobí skôr ako profesor a bádateľ, než policajt a lovec. Súčasťou jeho každodenného imidžu sú saká a kravaty, vonia santalom a ružovou vodou, má krásny vzťah s manželkou a úprimne mu záleží na členoch jeho tímu. Okrem toho má ešte psa a zbraň používa len výnimočne, ak ju vôbec má pri sebe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to prosto milý človek s príjemným vystupovaním, no keby sa mu niekto pozrel do očí, zahliadol by všetky tie nezmyselné úmrtia, nehody, samovraždy a neprirodzenú smrť. Napriek týmto skúsenostiam mu však stále zostala viera, že svetlo zaženie tiene, že láskavosť je silnejšia ako krutosť, a že dobro existuje aj na tých najzúfalejších miestach. Gamache verí, že zlo má svoje hranice, zároveň mu skúsenosť velí, že staré hriechy vrhajú vždy dlhé tiene.

Presne z tejto kategórie starých hriechov je aj temný prípad, ktorý sa rozohráva ako primárna rovina knižného príbehu s názvom Tak vchádza svetlo /How the Light Gets In (2013)/. Všetko sa to začína vraždou staršej ženy, ktorú vrah skántri v jej vlastnom byte v predvianočnom čase. Obeťou je Constance Pineaultová, ktorej skutočné meno je však Constance Ouelletová. Kým vražda Constance Pineaultovej by bol len ďalší štatistický údaj, násilné usmrtenie Constance Ouelletovej patrilo na titulné stránky novín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Constance Ouelletová bola totižto posledná z tzv. ouelletovských pätorčiat, ktoré sa stali legendou nielen v Québecu, v Kanade, ale aj na celom svete. Narodili sa počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia v québeckej sedliackej rodine. Boli to vymodlené deti po niekoľkoročnom bezdetnom manželstve. Prirodzeným spôsobom splodené pätorčatá boli senzáciou a pre mnohých Québečanov sa stali akýmsi novým náboženstvom. V prísnom katolíckom prostredí sa ich narodenie prezentovalo ako zázrak, boli symbolom požehnania, a pre tých ostatných, dôkazom dobra vo veľmi zlých časoch.

Ich bytie si však prisvojila aj vláda, politici a média, ktoré predhadzovali ich umelé životy verejnosti, ako keby boli iba účastníčkami nejakej obludnej reality šou. Mali vyvolávať pocity šťastia, ich životy mali byť plné úsmevov, tak aby vzbudzovali iba radosť a nádej pre ostatné spoločenstvo. Do týchto zázračných pätorčiat bol tak zamilovaný skoro každý, okrem nich samých. Postupne trpeli osamotením a absenciou skutočných citov, čo nakoniec poznačilo tragickými udalosťami celú rodinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autorka Louise Penny sa nechala inšpirovať skutočným životom tzv. dionnovských pätorčiat, ktoré sa narodili v roku 1934 v provincii Ontário. Mali podobný životný osud, stali sa senzáciou a v podstate nadlho akýmsi spoločným vlastníctvom štátu a verejnosti, snáď s tým rozdielom, že kým literárne ouelletovské pätorčatá sú už všetky po smrti (z toho dve zišli z tohto sveta násilnou smrťou), z dionnovských pätorčiat si dve sestry stále užívajú starobu.

Obrázok blogu

dionnovské pätorčatá (zdroj foto: wikipedia.org)

Popularitu týchto dievčat dokazuje aj množstvo fotografií, ktoré ponúka internetový vyhľadávač Google.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sa okrem kriminálneho prípadu riešia aj etické otázky zneužívania rodinných tém nielen cirkevnými spoločenstvami, ale aj médiami. Autorka sa veľmi citlivo venuje aj vplyvu prílišného tlaku okolia na rodinné a súrodenecké vzťahy, ktoré môžu byť narušované nielen neprimeraným zásahom tradičného konzervatívneho prostredia, ale aj záujmom médií, bažiacich po predaji skutočných rodinných príbehov. To však zďaleka nie je všetko. Z detektívneho príbehu sa znenazdajky stáva aj politický triler s esenciami sprisahania, odohrávajúci sa v špecifickom québeckom politickom prostredí.

Knihe v podstate nemám čo vytknúť. Autorka namiešala kanadsko-severský koktail, v ktorom sa vhodne strieda nielen niekoľko dejových rovín, ale aj dynamické úseky s tými pomalejšími, verne do viet vnášajúcimi kanadskú provinčnú zimnú atmosféru. Čitateľ si tak môže miestami oddýchnuť v kanadskej zasneženej krajine, aby sa neskôr mohol sústrediť na hádanky, ktorých rozuzlenie príde až na koniec. A to je samozrejme jeden z najdôležitejších znakov dobrej detektívky.

Louise Penny :Tak vchádza svetlo, Vydavateľstvo: Premedia, 2014, Preklad: Marína Gálisová

Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu