Jozef Kuric
Komárňanské rokovania - predohra Viedenskej arbitráže
Komárňanské rokovania z jesene 1938 môžeme považovať za akúsi predohru Viedenskej arbitráže.
Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík: História, Na ceste, Sranda musí byť, Bulvár, Školstvo, Politická realita, Hudobná sekcia, Zápisky a spomienky, Názory, Pokus o literatúru, Cogito ergo..., Tvorivosť
Komárňanské rokovania z jesene 1938 môžeme považovať za akúsi predohru Viedenskej arbitráže.
Dnes 12.3. 2013 sa začne vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke konkláve. O tomto vraj poslednom tajnom rituáli západného sveta sa v týchto dňoch veľa hovorí a píše. Informáciami rôznej kvality nás kŕmia aj súkromné televízie, ktoré tomuto aktu voľby venujú svoj priestor vo svojich prime-timových spravodajských časoch. No, ale keď divák v takomto nemenovanom médiu zachytí informáciu, že celý svet bude od začiatku konkláve očakávať jedinú vetu „Habemus Papas!", čo vraj v latinčine znamená „Máme pápeža!", je načase si o konkláve radšej niečo prečítať.
Orloje sú vlastne mechanické hodiny, ktoré nemerajú len čas, ale ukazujú divákovi - pozorovateľovi aj polohu niektorých nebeských telies na oblohe, podľa aktuálneho astronomického času. Sú predchodcami moderných planetárií a na prelome stredoveku a novoveku boli dôkazom ľudského umu a zručnosti, súborom znalostí z matematiky, astronómie a mechaniky. Skutočných orlojov nie je na území bývalého Česko-Slovenska až tak veľa. Môžeme si ich dokonca predstaviť skoro všetky, teda aspoň tie, ktoré sú hodné pomenovania orloj. Mne osobne sa zatiaľ podarilo vidieť naživo len tri, a to Staroměstský v Prahe, heliocentrický v Olomouci a ten slovenský v Starej Bystrici.
Svetovosť piešťanských kúpeľov sa spája s podnikateľskou rodinou Winterovcov. Za premenou na moderné svetové kúpele stáli bratia Ľudovít a Imrich, ktorí pokračovali v práci svojho otca Alexandra. Po ich úspešných podnikateľských zámeroch sa kúpele dostávali do stále väčšej pozornosti a začali ich navštevovať aj významné svetové osobnosti z oblasti politiky, kultúry a športu. Po 1. svetovej vojne sa sláva tohto miesta ešte viac znásobila aj tým, že samotná československá vláda prezentovala vo svete piešťanské kúpele ako úspešnú československú značku. Tak do kúpeľov prichádzalo plno domácich aj zahraničných osobností, pričom asi najexotickejšími návštevníkmi boli indickí maharadžovia.
Roald Dahl sa narodil vo Walese nórskym rodičom. Krstné meno dostal po svetoznámom nórskom polárnikovi Roaldovi Amundsenovi. Možno aj vlastníctvo tohto slávneho mena bolo predurčením jeho budúceho života. Dahlov život bol skutočne bohatý na životné zvraty, rodinné straty a rany osudu, ale aj dobrodružstvá, úspechy a slávne okamihy. Najväčšiu slávu mu priniesli hlavne jeho literárne počiny. Stal sa jedným z najpredávanejších autorov na svete. Stvoril množstvo poviedok a kníh pre deti aj dospelých. Jeho diela sa vyznačovali neuveriteľnými zápletkami príbehov, nepredvídateľnými závermi a nezvyčajným humorom, ktorý bol často odetý do čierneho rúcha. Práve jeho čierny humor bol asi najväčším lákadlom pre čitateľov, možno aj preto, že pred Roaldom Dahlom sa tento typ humoru veľmi nevyskytoval.
Ľudstvo by malo byť vďačné za všetkých tých géniov, ktorí tento svet urobili lepším miestom pre život. Samozrejme, že s týmto výrokom sa môže stotožniť iba technooptimista. Naopak, ten kto vidí vo vede a technike len prostriedok na ničenie planéty a odrhnutie človeka od matky prírody, bude preklínať deň, keď prišiel na svet každý ďalší génius a vizionár. Paradoxne k takýmto protipokrokovým postojom niekedy dospeje aj človek, ktorý sa narodí s talentom a s predurčením na veľké vedecké objavy. Jeho prerod môže byť dokonca ešte komplikovanejší, a nezmení sa len na bojovníka proti vedeckému pokroku, ale jeho konanie nadobudne až protispoločenské a socio-patologické rozmery.
Po druhej svetovej vojne mlčala dlhé roky učupená v malej nitrianskej uličke, jedna nádherná sakrálna stavba. Bola len akýmsi ošumelým a nemým svedkom jednej ľudskej tragédie, kým si ju konečne všimli kompetentní, ktorí sa možno v hodine dvanástej prebrali z postsocialistickej letargie a vdýchli jej znova život. Nie však náboženský, pretože z objektívnych historických príčin to už ani nebolo možné, ale kultúrny a dejinno-architektonický. Po niekoľkoročnej rekonštrukcii (rekonštrukcia sa začala ešte v roku 1983) sa tak táto stavba stala pamätníkom aj židovských dejín starobylej Nitry.
Sú situácie, keď sa človek zapletie do diskusie o hudobnom vkuse a nevkuse. V takých prípadoch často príde reč aj na hip-hop a v súvislosti s tým slovenským môžu vzniknúť aj naozaj horlivé diskusie. Verte viem o čom hovorím, pretože mám minimálne jednu reálnu skúsenosť aj tu na blogu. V takých momentoch za príklad kvality slovenského hip-hopu ponúkam projekt Modré hory, ktorý je podľa mňa skutočnou ukážkou originality, nie len hudobného, ale aj textového resp. rapového prejavu. Okrem množstva takto komplexne kvalitných skladieb ma tento hudobný projekt zaujal aj ako milovníka histórie. Uznajte, nestáva sa často, aby hudobná skladba zaujala fanúšika hudby a dejín zároveň.
Pochmúrny aprílový deň a vy ste na ceste. Putujete na miesta, ktoré sú zhmotnením Danteho pekla, miesta, kde sa udiala najhroznejšia tragédia dejín človeka. Keď dorazíte do cieľa svojej púte, ani Slnko nemá síl na jarné lúče, je akoby chytené do siete z ostnatého drôtu.
Ani skoro 66 rokov po skončení druhej svetovej vojny historici nedokážu úplne zhodnotiť a pochopiť nacistickú ideológiu. Isté však už dnes je, že nacizmus bol okrem iného postavený aj na vykonštruovanej nacistickej mytológii, ktorá mala korene vo viacerých, často aj vzájomne si odporujúcich náboženských ideológiách a mýtoch.
Túžba po slobode je určite vlastnosť daná každému človeku. Táto túžba je zároveň aj akousi hybnou silou ľudských dejín. Práve pretavením tejto najzákladnejšej ľudskej túžby, do názorovej doktríny s politicko-sociálnym a aj kultúrnym obsahom, vzniklo hnutie, známe ako anarchizmus. Anarchisti požadovali (požadujú) spoločnosť bez hierarchie, bez nadvlády, pričom chceli dopriať každému človeku možnosť maximálneho sebavyjadrenia a absolútnu autonómiu jednotlivca.
Sociálne a kultúrne rozvrstvená spoločnosť poskytuje veľa možností aj na vznik subkultúr. Subkultúry sa často rodia vo svete mladých, pričom často slúžia ako most prechodu z detstva do dospelosti. Poskytujú možnosť inakosti, navodzujú pocit silnej konformity a napĺňajú túžbu niečo znamenať a niekam patriť, byť prosto „in".
Nacistická myšlienka o ovládnutí sveta sa začala napĺňať 1. septembra 1939, keď Hitler začal vojenské ťaženie proti Poľsku. Po úspechoch taktiky bleskovej vojny sa pod nemeckú správu dostávali aj ďalšie európske územia a národy. Nacizmus prinášal na okupované územia teror, násilie a diktatúru, no aj napriek tomu si získaval stále nových stúpencov. Nový poriadok lákal do nacistickej služby aj množstvo dobrovoľníkov.
Podľa pamätníkov bola v roku 1965 jar chladná a daždivá, čo spôsobilo zvýšenie hladiny slovenských riek. Potom prišlo prudké oteplenie, ktoré roztopilo aj snehové čiapky alpských vrcholov. Do riek sa z Álp zosunula snehová kaša, ktorá nebezpečne zdvihla hladinu riek, čo sa samozrejme prejavilo aj na Dunaji.
Vnútornej kolonizácii južného Slovenska som už v mojom blogovacom priestore venoval dva články, ktoré mali uviesť prípadných čitateľov do tejto historickej problematiky. Dnes by som chcel opäť na túto tému nadviazať ďalšími riadkami a priniesť možno aj ďalšie poznatky o tomto hospodársko-sociálnom procese. Na úvod je potrebné poznamenať, čo si treba predstaviť pod vnútornou kolonizáciou. V podstate išlo o nenásilný presun slovenského a českého roľníctva na maďarský juh po vzniku prvej Československej republiky a po pozemkovej reforme, ktorú vznik 1.ČSR priniesol.
O tomto velikánovi slovenských novodobých dejín je asi zbytočné písať siahodlhé životopisné fakty. O M.R. Štefánikovi asi každý vie, že sa narodil na Slovensku v obci Košariská (dnes okres Myjava). Práve tu sa začal 21. júla 1880 jeho nie dosť dlhý, ale o to bohatší a plnší život. Síce mu pri narodení sudičky naozaj nenadelili dlhý život končiaci sa normálnou prirodzenou smrťou, ale asi o to viac mu do vienka vložili dobrých charakterových a vôľových vlastností.
Nie som žiadny fanatický fanúšik futbalu a priznám sa, ani neviem kto je momentálne na čele najvyššej slovenskej ligovej súťaže. Dobrý futbal si však rád z času na čas pozriem, ale aj tak ma viac zaujíma jeho história a zjednocujúca sila, ktorá mení ľudí bez rozdielov na všetkom možnom, na jednoliatu masu, ktorej sa hovorí fanúšikovia.
Keď vystúpite na vrch Zobor, týčiaci sa nad starobylou Nitrou, okrem krásneho výhľadu sa môžete ešte dotknúť pamätníka, ktorý mal symbolizovať veľkosť Uhorska. Išlo o pamätník, ktorý mal pripomínať 1000 rokov od vzniku Uhorska a bol postavený v roku 1896 spolu s ďalšími šiestimi, ktoré boli počas tzv. miléniových osláv vztýčené v rôznych kútoch Uhorska. Svojich súrodencov tak mal v Mukačeve (dnešná Ukrajina),Pusztaszeri (dnešné Maďarsko), Pannonhalme ( Maďarsko), Zemune (dnes časť Belehradu, Srbsko), Brašove ( dnešné Rumunsko) a jedného bračeka mal ešte na Slovensku, na legendami opradenom Devíne.
14. marca 1939 sa o 10. hodine zišiel Snem Slovenskej krajiny v Bratislave. Na spoločnom mimoriadnom rokovaní sa zišlo 57 poslancov. Prvým bodom programu bola abdikácia Sidorovej, ani nie tri dni fungujúcej vlády. Potom nasledoval príhovor Jozefa Tisa, v ktorom predstavil poslancom zámery Nemecka, niekoľkokrát zdôraznil aj výhražky a časové ultimátum, ktoré mu boli tlmočené na berlínskej návšteve.
Pozvanie samotného Hitlera Tiso prijal po krátkej porade s vládou, predsedníctvom snemu a opýtal sa aj vedenia HSĽS. Po odsúhlasení tejto návštevy spomínanými inštitúciami sa narýchlo pripravovala samotná cesta Tisa do Berlína. Tiso mal zistiť priamo od A. Hitlera záujmy nemeckej veľmocenskej politiky s ohľadom na strednú Európu a ešte konkrétnejšie na česko-slovenskú otázku. S týmto cieľom odcestoval Tiso asi okolo obeda do susednej Viedne, kde sa k nemu pripojil aj F. Ďurčanský. Z Viedne potom táto malá výprava odletela špeciálnym lietadlom do Berlína.