reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

reklama

Zápisky a spomienky

V kolónke nesplnené

Jozef Kuric

V kolónke nesplnené

Vždy som chcel zachytiť pohyblivým obrazom a zvukom môjho starého otca. Najskôr nebola po ruke nejaká tá moderná škatuľka, ktorá by to dokázala a potom, keď aj bola, zase nebol on. Spomienky sa tak uchovali iba na nemých a statických fotografiách a samozrejme v mojej pamäti. Z hlavy mi ich síce nikdy nikto nevymaže, ale aj tak by som chcel na starého otca spomínať aj pri bežiacom filme, rodinnom dokumente.

  • 11. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 38
O skutočných a statusových priateľstvách

Jozef Kuric

O skutočných a statusových priateľstvách

Keď láska je korením života, tak priateľstvo musí byť tiež určite nejaká dôležitá ingrediencia, napríklad taká bylinková soľ alebo možno panenský olivový olej. Som vďačný za každé skutočné priateľstvo a hlavne za tie ozajstné, tie na celý život, ktoré vytrvajú aj na diaľku. Takéto sú asi najcennejšie.

  • 20. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 117
Santa Claus asi naozaj požiera Mikuláša

Jozef Kuric

Santa Claus asi naozaj požiera Mikuláša

Dnes sa malá škôlkarka obzvlášť tešila do škôlky, pretože po domácej Mikulášskej nádielke sladkostí, mal zavítať Mikuláš aj do jej materskej škôlky. Ráno je plná očakávania, lebo doma samozrejme Mikuláša nestihne ani len zahliadnuť, pretože všetko sa vždy odohrá v úplnej tajnosti. Dôkazom o jeho návšteve sú potom len balíčky na okennej parapetnej doske. Po návrate domov sme prirodzene chceli vedieť aký priebeh mala návšteva Mikuláša v škôlke. Doma ju teda už v predsieni pri vyzliekaní a vyzúvaní spovedám.

  • 7. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Ja Ježiška v štichu nenechám!

Jozef Kuric

Ja Ježiška v štichu nenechám!

Tak a je tu čas predvianočný, čas adventu a príprav na pre mňa osobne najkrajší sviatok roka. Je to však aj čas hľadania vhodných a hlavne vysnívaných darčekov, čo v rodinách s maloletými deťmi naberá celkom zaujímavý rozmer. Ak tie deti veria ešte aj na Ježiška, tak zaujímavý rozmer sa ešte zväčšuje a nadobúda prvky zázračna a tajomna. A práve preto, že sa v tomto mystériu sám vyžívam, ani tento rok nenechám Ježiška v štichu a pripravím mu čo najväčší priestor na jeho vianočné zázračné prejavenie sa.

  • 2. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
Pradedo nebol polygamista ani anarchista

Jozef Kuric

Pradedo nebol polygamista ani anarchista

O pradedovi z otcovej strany neviem skoro nič. Veľa o pradedovi nehovoril ani starý otec, pretože asi ani nemal o čom. Na svojho otca si nepamätal, pretože ten zomrel tesne po jeho narodení. Nikdy som nenatrafil ani na žiadnu pradedovu fotografiu a to som dobrý prehľadávač šuflíkov, kasní a povál. Je však možné, že sa ani žiadna nezachovala. Takže vôbec nič o jeho výzore, skoro nič o jeho živote a o jeho skúsenostiach, postojoch, vlastnostiach ani len predstava. Preto som začal pátrať so snahou zistiť o ňom viac.

  • 16. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
reklama
Po pradedových amerických stopách (pátranie po predkovi)

Jozef Kuric

Po pradedových amerických stopách (pátranie po predkovi)

Pamätal som si príbeh o mojom pradedovi, ktorý sa vydal za zárobkom do krajiny, kde sa vraj plnia sny. Niečo som o tom započul ešte ako chlapec od svojho starého otca, ale aj on sám mal iba veľmi chudobné informácie o zaoceánskej ceste svojho otca. Mal na to objektívne príčiny, pretože jeho otec Amerikán zomrel tesne po jeho narodení a krátko po návrate z USA. Raz som však v dome starých rodičov, v starej skrini s rodinnými dokumentmi a fotografiami vykutral skutočný dôkaz o pradedovej návšteve USA.

  • 12. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 23
Otvorený list chlapcovi s menom Dede

Jozef Kuric

Otvorený list chlapcovi s menom Dede

Milý Dede! Úvodom môjho listu Ťa srdečne pozdravujem. Píšem Ti preto, lebo už sa na to všetko nemôžem pozerať. V prvom rade mi je veľmi ľúto, že Ťa odvliekli z tvojej krajiny v čase, keď u Vás doma začína leto a mohol si si doma užívať teplé lúče afrického slnka. Namiesto toho si prišiel iba v tenkom futbalovom drese a v krátkych trenkách do nášho októbrového sychravého počasia. Keď som Ťa videl ako vychádzaš z letiskovej haly takto slabo oblečený, bolo mi Ťa úprimne ľúto. Aspoň, že Ti nejaký dobrák uviazal okolo krku šál.

  • 29. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 249 762x
  • 616
Roztočte kolotoče a nabite vzduchovky

Jozef Kuric

Roztočte kolotoče a nabite vzduchovky

Bolo, že to radosti, keď k nám zavítali kolotočiari. Niekedy nemali problém prísť aj dva krát do roka a zotrvať aj celé dva týždne. Vždy sa jednalo o jednu rodinu, ktorá dorazila s celým svojim majetkom na kolesách a rozohnali nudu a stereotyp zábavou, kolotočmi, strelnicami a tým aj vôňou primitívneho kapitalizmu a dekadencie západného sveta.

  • 27. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Slová na náhrobku vystihujúce zmysel života

Jozef Kuric

Slová na náhrobku vystihujúce zmysel života

Volal som ho strýko Jožko, hoci bol skôr strýkom môjho otca. Bol starým mládencom, promovaným inžinierom, vášnivým včelárom, presvedčeným ľavičiarom a neskôr som zistil, že aj fanúšikom filozofie. Tak trocha bol aj muž s nepokojným duchom v tele, s množstvom nápadov a plánov, ktoré v podstate nikdy neuskutočnil.

  • 26. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 981x
  • 17
Bubáci, bubáčky a iné strašidlá

Jozef Kuric

Bubáci, bubáčky a iné strašidlá

Bubáci si vždy nájdu svoju obeť. Často vznikajú z najobyčajnejších vecí, tieňov, zvukov, pod rúškom noci, často však stačí iba súmrak alebo pocit samoty. Bubáci sú často výplodom bujnej fantázie, a niektorí sa kreujú aj na základe kolektívneho nevedomia, pričom za ich vznikom stojí tiež iba obyčajný strach a nevedomosť. Títo bubáci sú ešte strašidelnejší ako tí ostatní, pretože sú výsledkom kolektívnej predstavivosti, keď niekto pridá hrozné oči žiariace v tme, niekto hnilé zuby a niekto krivé ruky naťahujúce sa k obeti. Bubáci a strašidlá si v detstve našli aj mňa a spomenul som si na nich práve v čase, keď ich neexistenciu musím dokazovať mojim vlastným deťom.

  • 22. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 90
reklama
Školský zber papiera, to bola niekedy akcia

Jozef Kuric

Školský zber papiera, to bola niekedy akcia

Zber papiera je stále súčasťou školských aktivít a tento týždeň ho odštartovala aj základná škola mojej dcéry. Čerstvá štvrtáčka sa teší, jej motiváciou je pochvala triednej učiteľky alebo nejaká maličkosť za pár drobných na konci školského roka. Chápem ju, nejako podobne som sa tešil a ja na každý školský zber papiera a iných komodít. Aktivita síce zostala, ale už to nie je taká udalosť ako v minulosti. Vtedy to bola úplne iná liga.

  • 8. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 752x
  • 39
Jój, tá reklama na Joj

Jozef Kuric

Jój, tá reklama na Joj

Neskoro večer, keď pominú všetky tie duchaplné slovenské seriály z nemocničného, panelákového a väzenského prostredia presúvam sa od počítača, alebo od knihy k televízoru. Pred spaním si chcem dopriať aj nejakú tú dávku televíznej zábavy. Prednedávnom ma celkom zaujal seriál o klamaní. V novinovom prehľade tv programov mám zistený čas jeho začiatku a tak vyhľadávam príslušný televízny kanál. Samozrejme, že samotnému vysielaniu predchádzajú ešte reklamné brejky. Nevadí, chápem, jedná sa o komerčnú televíziu. Dokonca som si zvykol aj na to, že čas začiatku každého programu je posunutý o dobrých 15 minút. Miernu nahnevanosť rozchodím krokmi do kúpeľne a spáchaním večernej hygieny.

  • 1. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 173
Autobusový kurz rómčiny

Jozef Kuric

Autobusový kurz rómčiny

Vždy, keď naskočím do autobusu mestskej hromadnej dopravy, ktorý smeruje na okraj mesta, kde vzniklo malé sídlisko pre sociálne slabších občanov v minulosti neplatiacich nájomné, mám spoločnú trasu práve so vzorkou jeho obyvateľstva. Posádku tohto autobusového spoja tvorí často vo väčšine rómske obyvateľstvo. Po nástupe do takéhoto dopravného prostriedku som chtiac-nechtiac vystavený medzikultúrnemu kontaktu a niekedy absolvujem aj rýchlokurz rómčiny. Teda často nerozumiem skoro nič, ale keď sa snažím trocha počúvať, tak nejaké tie významy a rozhovory pochopím. V ich spoločnosti sa často cítim ako v Kusturicovom filme s mačkou a kocúrom v názve.

  • 29. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 26
Čierna kronika

Jozef Kuric

Čierna kronika

Keď som sa ako malý chlapec naučil čítať, začal som objavovať aj čaro novín. Tento tlačiarenskou čerňou voňajúci vynález roznášal ujo poštár na bicykli, v poštárskom mundúre a s veľkou koženou brašňou na pleci. Očakával som ho každý deň a tešil sa na čerstvý výtlačok. Mojou snahou bolo predbehnúť v čítaní otca alebo starého otca. Vždy som noviny prelistoval od začiatku do konca a späť, pričom som očami preletel titulky článkov. Samozrejme, že tým politicko-budovateľským písačkám som nerozumel a pravdupovediac hľadal som iba rubriku s čiernou kronikou.

  • 27. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 25
O psíčkovi, ktorý sa podujal mačičky vychovávať

Jozef Kuric

O psíčkovi, ktorý sa podujal mačičky vychovávať

Toto je skutočný príbeh, videný na vlastné oči a počutý na vlastné uši. Je o psovi s menom Negro, ktoré získal pre jeho čierny kožuch a o mačiatkach sirotách. Ako je známe aj z ľudovej slovesnosti pes v skutočnosti mačky moc nemusí, výnimkou potvrdzujúcou pravidlo sú Čapkove príbehy spolužitia psíčka a mačičky. Ani tento konkrétny pes strážiaci dvor mojej starej matky ich donedávna moc nemusel, dokonca prejavoval až typické znaky nenávisti. Ale jedného dňa, nejakým nadprirodzeným spôsobom svoje nepriateľstvo vymenil za lásku.

  • 23. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 36
reklama
O fucíku, keď rozhodca bol hlavne výfuk

Jozef Kuric

O fucíku, keď rozhodca bol hlavne výfuk

To boli časy, keď futbal bol hrou pre radosť a zábavu, keď bolo pre mladého muža cťou reprezentovať svoju dedinu. Zároveň sa mohol ukázať pred svojou polovičkou, frajerkou a urobiť radosť otcovi, ktorého kopačky práve zdedil. Nedeľa by nebola nedeľou bez skutočného hravého dedinského futbalu. Po nedeľnej omši a výdatnom obede smerovali kroky väčšiny dedinčanov na dedinské ihrisko. O zábavu bolo pred pracovným týždňom postarané. Na všetkých zainteresovaných už čakala pokosená zelená trávička, biele lajny, žiarivé malé vápno, natiahnuté siete, vyšponované šibenice a samozrejme provizórny bufet.

  • 16. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 810x
  • 18
Keby som mal dom, stráži ho vyžla

Jozef Kuric

Keby som mal dom, stráži ho vyžla

Keby som mal rodinný dom so záhradou, kúpil by som si psa. Nie obyčajného, zohnal by som si presne takého istého akého sme mali doma, keď som ešte býval u rodičov. Bol to krásny pes, čo pes, to bol normálny šľachtic, pes s modrou krvou. Mal to aj v papieroch, pochádzal z Maďarska z dobrej psej rodiny. Musel byť z Maďarska, veď sa aj volal maďarský krátkosrstý stavač, zvaný vyžla. Jeho rodný list zdobil dlhý rodokmeň. Bol vychovaný a vycvičený na Slovensku takže rozumel aj po slovensky, a aj keby nerozumel, mal osvojené základné medzinárodné povely. Pri komunikácii však stačili aj gestá a mimika.

  • 10. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 495x
  • 54
Budovať a brániť socialistickú vlasť...

Jozef Kuric

Budovať a brániť socialistickú vlasť...

Písal sa rok 1986. Američanom explodoval raketoplán Challenger, sovietom zase reaktor v Černobyle a mňa zvolili za predsedu skupinovej pionierskej rady Júliusa Fučíka. Bol som žiakom 6. ročníka ZŠ a pravdupovediac som ani netušil, čo to všetko znamená. Prejavená dôvera súdružiek učiteliek, asi dvoch súdruhov a starších pionierok bola však opojná. Po zvolení do predsedníckej funkcie som mal hneď viac priateľov a skoro dospelí ôsmaci už do mňa nenarážali pri desiatovom krúžení vo vestibule školy. Cítil som, že to nerobia z úcty, ale skôr pre vlastný prospech (presadenie školskej diskotéky, futbalového turnaja, návšteva kina), to mi však neprekážalo, aby som si tento „rešpekt" užíval. Politika a s ňou spojená moc je proste opojná.

  • 3. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 252
Volala ho zlatko a prášila po zadku

Jozef Kuric

Volala ho zlatko a prášila po zadku

Dieťa sediace v malom skladacom kočíku vo veku asi 4 rokov nerobilo nič hrozné, čo by si zaslúžilo toľko výčitiek zo strany matky, toľko karhania, toľko lamentovania. Oslovovala ho "zlatko, zlatinko" (nebolo to meno) a pri tom ho neustále žiadala, aby bol už konečne dobrý, že dnes už toľko toho dostal (pizzu a práve lízal lízatko), toľko pre neho urobila (zobrala ho do mestského parku). Myslím si, že malý šarvanec ani nechápal čo od neho mamičke vlastne chce. Svedkom tejto malej vášnivej rodinnej scény som bol na zastávke mestskej hromadnej dopravy. Priznám sa, na zlé, rozmaznané a hysterické deti som citlivý, ale tento chlapček sa takto vôbec neprejavoval. Zaoberal sa iba svojim lízatkom, ktoré si naozaj vychutnával. Domnievam sa, že práve toto rozčúlilo mamičku, pretože chlapček mal z vychutnávania polepené aj obočie.

  • 2. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 249
Keď na slzy nie je čas

Jozef Kuric

Keď na slzy nie je čas

Správa o konci jeho pozemskej púte prišla niečo po pol siedmej ráno. Ešte sme sa nestačili spamätať z tejto zlej správy a telefón zazvonil znovu. Príjemný ženský hlas nám oznámil, že oni sa postarajú o telo nebohého. Hlas nám dáva krátke inštrukcie ako máme ďalej postupovať. Máme zájsť do nemocnice po jeho osobné veci, prevziať jeho kartičku poistenca, doniesť oblečenie, v ktorom bude pochovaný a na ďalšom postupe sa vraj dohodneme v kancelárii pohrebníctva.

  • 27. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 61
reklama
SkryťZatvoriť reklamu