Robinson Crusoe pre nerdov

Autor: Jozef Kuric | 14.8.2014 o 11:47 | (upravené 18.10.2015 o 18:12) Karma článku: 9,91 | Prečítané:  3572x

V roku 1719 publikoval prvýkrát Daniel Defoe svoje rozprávanie o Robinsonovi, námorníkovi a dobrodruhovi, ktorý sa po stroskotaní lode ocitol celkom sám na opustenom ostrove. Pre čitateľov sa stala motivujúcou jeho vôľa po živote

Mark Watney (Marťan) je Robinsonom Crusoeom planéty Mars. Je jedným z mnohých fiktívnych astronautov, ktorého noha sa dotkla tejto červenej planéty. So svojou dvojitou špecializáciou, botanik – strojný inžinier (mechanik), je súčasťou šesťčlennej misie s názvom Ares 3. Spočiatku úspešná misia na povrchu Marsu sa však musí po šiestich dňoch predčasne ukončiť pre piesočnú búrku, ktorá ohrozuje život posádky. Evakuácia je úspešná len pre ostatných piatich členov misie. Mark sa nešťastnou náhodou zraní, upadne do bezvedomia a piesočná búrka ho odtrhne od zvyšku posádky.

Keď sa preberie, nachádza sa v úplne novej životnej situácii. Ostane celkom sám na nehostinnej planéte a vzhľadom na poškodenie komunikačného zariadenia to nemá ani ako oznámiť Zemi. Nemieni sa však vzdať, aj keď má len obmedzené zásoby a jeho obydlie (nazývané habitát skrátene hab) je projektované na životnosť tridsaťjeden dní. Okamžite začne premýšľať, ako by sa dalo v týchto extrémnych podmienkach prežiť a jeho vôľa po živote z neho v podstate robí prvého skutočného Marťana. Príbeh je podávaný v podobe jeho marťanského denníka, v ktorom Mark zaznamenáva všetky svoje myšlienkové postupy, pokusy, omyly a úspechy, ako aj úvahy, pocity a dokonca aj popkultúrne odkazy.

„Je to čudesný pocit. Nech idem kamkoľvek, všade som prvý. Vystúpim z rovera? Prvý človek, čo tam kedy bol! Vyleziem na kopec! Prvovýstup! Kopnem do kameňa? Ten kameň sa nepohol už milión rokov! Som prvý človek, ktorý sa podujal na dlhú cestu marťanským terénom. Som prvý, kto strávil na Marse viac ako tridsaťjeden solov. Prvý, kto na Marse pestuje plodiny. Prvý, prvý, prvý!“.

Autor Andy Weir do svojho fiktívneho hrdinu naprojektoval množstvo vedeckých poznatkov a technických zručností, ktoré sú svojím spôsobom definíciou a aj oslavou človečenstva. A hoci čitateľ má tendenciu na mnohé Watneyho riešenia používať zdravý skeptický sedliacky rozum, od svojho spochybňovania musí upustiť, a to nielen kvôli samotnému žánru. Autor totižto skutočne disponuje množstvom znalostí a jeho technické a kozmonautické riešenia vyznievajú uveriteľne, teda určite nie mcgyverovsky. Integrálnou súčasťou príbehu je aj množstvo astronomických a fyzikálnych faktov o planéte Mars, ktoré rozprávaniu dodávajú efekt vedecko-popularizačnej literatúry.

Andy Weir (autor) je pôvodne počítačový expert s obrovským záujmom o Vesmír a astronautiku. Aby kniha vyznievala realisticky, Weir vraj venoval množstvo času získavaniu informácii o existujúcich technológiách, študoval orbitálnu mechaniku, astronómiu a históriu pilotovaných letov do vesmíru. Aj preto si mohol dovoliť svojho hrdinu vystaviť experimentu prežitia, v ktorom musí astronaut riešiť aj to, ako prežiť štyri roky so zásobami na jeden rok, keďže až o štyri roky sa na Marse majú znova ukázať ľudia, za predpokladu, že po jeho „smrti“ NASA nezruší celý vesmírny program Ares.

„Pamätáte si tie staré príklady, čo vám dávali na hodinách matematiky? Tie, kde do nádoby prúdi voda istým tempom a vyteká iným a vy musíte vyrátať, kedy bude prázdna? Nuž, táto koncepcia je základom projektu Prežitie Marka Watneyho na Marse, na ktorom momentálne pracujem. Musím nejako vytvoriť kalórie. Potrebujem ich na 1387 solov, kým priletí Ares 4. Ak ma táto misia nezachráni, som jednoznačne mŕtvy. Marťanský sol má o 39 minút viac ako pozemský deň, takže je to vlastne 1425 dní. To je môj cieľ: získať jedlo na 1425 dní“.

Z Marka sa tak stáva akýsi domáci marťanský kutil a agronóm v jednej osobe. Neustále prerába a prispôsobuje svoj obmedzený životný priestor. To, že dokáže v umelých podmienkach dopestovať napríklad zemiaky, vyznieva na jednej strane opäť kontroverzne, ale vzhľadom na autorovu precíznu argumentačnú vybavenosť, nie neuveriteľne. Aj preto bude možno v budúcnosti zaujímavá komparácia Weirových fikcií so skutočnými ľudskými misiami na Marse.

Kniha Marťan je oslavou všetkého, čo ako ľudstvo reprezentujeme. Nie je to len o pokroku, vede a medziplanetárnej budúcnosti, o ktorej po stáročia snívame. V popredí je ľudská bytosť, ktorá má v sebe zakódovaný základný inštinkt prežitia, ktorý ju však paradoxne v záujme civilizácie núti pomáhať aj druhým. Práve tento odkaz som si z knihy odniesol ja osobne, hoci nejaký zanietený geek nájde potešenie skôr v mnohých vedecko-technických hypotézach. Ja si však radšej počkám na ich vizualizáciu v podobe filmu, keďže o filmovú adaptáciu knihy vraj prejavil záujem iný vizionár, slávny režisér Ridley Scott.

 

Andy Weir: Marťan, Vydavateľstvo: Ikar, 2014, Preklad: Patrick Frank

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?